oPeniazoch.sk, FT;LT;ČTK Foto: TASR/AP;J.Novák
Vedci z Oxfordskej univerzity naznačili, že ľudia možno budú musieť byť očkovaní proti koronavírusom nie raz, ani dvakrát, ale vždy, keď budú chcieť vycestovať zo svojej domovskej krajiny.
Vedci zverejnili v Royal Society Journal správu, ktorá uznala, že existuje len málo údajov o tom, aké účinné a na aký čas sú súčasné vakcíny. Ponúkať jedno-dve očkovania, keď nič nenasvedčuje ich účinnosti alebo dlhodobým vedľajším účinkom, môže vyznievať naivne.
„Ak by sme si mysleli, že trvanie ochrany je iba otázkou mesiacov, potom by mohli byť zavedené také kritériá, čo samozrejme netvrdíme, že by mali byť, ako napríklad, že keď človek vycestuje na krátky čas za hranice, napríklad na dovolenku, tak pri každej príležitosti bude zaočkovaný pre túto konkrétnu cestu,“ uviedol epidemiológ Christopher Dye v rozhovore pre London Telegraph.
Vedci tiež uviedli, že očkovacie pasy budú mať zmysel iba vtedy, ak sa pre ne prijmú globálne štandardy. „Účinný systém pasov s evidovaním očkovacích látok, ktorý by umožnil návrat k činnostiam pred koronakrízou, vrátane cestovania, bez toho, aby boli ohrozené osobné alebo verejné zdravie, musí spĺňať súbor náročných kritérií,“ uviedol Dye. Iní spoluautori štúdie hovoria o tom, že takéto vakcinačné pasy by sa ešte „museli podrobne preskúmať“. Profesorka Melinda Millsová varovala, že takýto systém „by mohol neúmyselne diskriminovať alebo prehĺbiť existujúce nerovnosti“, a dodala, že ich „zamýšľané použitie bude mať významné dôsledky pre širokú škálu právnych a etických otázok. Je to doslova pas umožňujúci medzinárodné cestovanie alebo by sa dal použiť aj v domácej krajine, aby jeho držiteľ získal väčšie výhody slobody? Potrebujeme širšiu diskusiu o viacerých aspektoch pasu o vakcínach, od vedy, cez imunitu až po ochranu súkromia údajov, technické výzvy a etiku a zákonnosť spôsobu, akým by sa dali použiť,“ dodala Millsová. Medzinárodná asociácia pre leteckú dopravu (IATA) ale už oznámila, že digitálny očkovací covid pas bude pripravený už o niekoľko týždňov, informovala britská verejnoprávna BBC. Pôjde o aplikáciu, ktorá overí, či cestujúci bol očkovaný proti koronavírusu, alebo mal spravený test, vzhľadom na požiadavku konkrétnej krajiny.
Globalistom, ktorí opakovane presadzujú systém očkovacích pasov, Silkie Carlová, riaditeľka skupiny pre kampaň za občianske slobody Big Brother Watch, odkazuje, že riskujeme, že by to bolo v štýle čínskej vlády, „technická dystopia, pri ktorej občania predložia svoje identifikačné čísla vakcíny a skóre biologického rizika, aby si mohli kúpiť polliter mlieka, alebo vládou schválené rozpoznávanie tváre za polliter piva.“ Carlová sa odvoláva na predkov, ktorí „sa vzdali svojho života za slobodu ale dnes sú niektorí ochotní vzdať sa slobody takmer pre čokoľvek.“
A kým Západ odštartoval preteky v očkovaní, vo fronte na vakcínu sa začína hrať nová „studená vojna“, píše Financial Times s odvolaním sa na odhalenie obrovských rozdielov v cenách a dostupnosti vakcín. „Podľa ľudí oboznámených s procesom obstarávania zaplatí Africká únia za ruské vakcíny Sputnik V trikrát viac, ako za vakcíny Oxford / AstraZeneca a Novavax,“ píše Financial Times.
Opäť sú na dvoch stranách pomyselnej barikády v podobe konkurencie Rusko a Západ. Rusko je obviňované z vykorisťovania a manipulácie na africkom kontinente. Západniari prinášajúci „výhody“ na africký kontinent sa už dlho stretávajú s hlbokým nepochopením alebo dokonca nepriateľstvom zo strany miestnych Afričanov, vzhľadom na koloniálne dedičstvo prameniace najmä z obdobia „bitky o Afriku“ v 19. storočí, či studenou vojnou v 20-tom storočí v znamení prevratov na miestach ako Kongo, Ghana a Angola, s cieľom zabrániť tomu, aby sa ľavicovo orientované populárne hnutia obrátili k Sovietom. Afrika bola jedným z hlavných globálnych teritórií, kde sa Washington a Kremeľ potichu pustili do intenzívneho, ale tichého boja jedného proti druhému. Viedlo to k verejnej propagandistickej vojne, kde sa obe strany navzájom obviňovali z pustošenia a vykorisťovania Afriky.
Rusko dlho hovorilo o tom, že ako „prvá“ krajina na svete úspešne zavádza masovú očkovaciu kampaň svojich občanov a zároveň ju predáva do rôznych krajín v núdzi ako účinnejšiu „alternatívu“ k západným vakcínam. V reakcii na to západní predstavitelia potichu hovorili o údajných ruských „špinavých trikoch“, aby dostať Sputnik V čo najskôr na rôzne globálne trhy. Ako píše Financial Times, „cena 9,75 dolárov za dávku pri 300 miliónovej zásielke ruskej vakcíny, podkopáva argument Moskvy, že ponúka cenovo dostupné očkovania v porovnaní s tým, čo sa platí na základe dohôd so západnými farmaceutickými skupinami.“ Avšak Sputnik V vyžaduje dve dávky, čo už je asi 20 dolárov na jednotlivca, čo predstavuje obrovský poplatok v mnohých chudobných afrických krajinách. Pritom konkurenčné dávky, na ktoré má Africká únia už zmluvy, ako sú vakcíny Oxford/AstraZeneca a Novavax, stoja iba 3 doláre za dávku.
Podľa vyhlásenia ruského fondu priamych investícií, ktorý dohliada na zahraničné predaje Sputniku V, je cena „rovnaká pre všetky trhy“. Oficiálne vyhlásenie odmieta obvinenia z výrazne vyšších cien pre Afriku. RDIF sa chválil, že cena ruskej vakcíny je „dvakrát nižšia ako cena iných vakcín s podobnou mierou účinnosti“, a že sa zameriava na chudobnejšie krajiny, na rozdiel od cien iných výrobcov, ktorí uprednostňovali bohaté národy. Krajiny vidia obrovské dvojité štandardy zo strany niektorých západných krajín, ktoré sľubovali rovnaký prístup a v podstate si kupujú všetko sami. A vidia značnú nerovnosť v distribúcii vakcín, v uprednostňovaní bohatých národov… Úprimne, je to neetické,“ uviedol Kirill Dmitriev, výkonný riaditeľ RDIF, pre Financial Times.
Samotná Africká únia nekomentovala ceny ani rozdiely v podmienkach uzatvorených dohôd. Nezakúpila však žiadnu vakcínu Moderna, ktorá patrí k najdrahším na svete, jej cena sa pohybuje od 32 do 37 dolárov za dávku. Ako ďalej FT poznamenáva, „Africká únia zaplatí za vakcínu BioNTech-Pfizer 6,75 USD a za jednorazový produkt od Johnson & Johnson 10 USD.“ Americká farmaceutická firma Johnson & Johnson už požiadala Európsku agentúru pre liečivá o schválenie v zrýchlenom postupe a posudok sa dá očakávať v polovici marca. Stane sa tak za podmienky, že Johnson & Johnson výbor dodáva úplné údaje o účinnosti, bezpečnosti a kvalite očkovacích látok. Pôjde už o štvrtú žiadosť o povolenie liečby proti covidu-19 od začiatku súčasnej pandémie po prípravkoch od firiem Pfizer / BioNTech, Moderna a AstraZeneca. Agentúra DPA uviedla, že Európska komisia soi už od Johnson & Johnson objednala 200 miliónov dávok.
Európskej komisii sa vyčíta, že nebola dosť rýchla pri schvaľovaní vakcín a príliš verila kapacitám ich veľkovýroby. Chybu urobila tiež pri snahe obmedziť export očkovacích látok do Británie. „Boli sme pomalí pri schvaľovaní. Boli sme príliš optimistickí čo sa týka hromadnej výroby. A možno sme si boli príliš istí, že čo si objednáme, včas dostaneme," povedala europoslancom šéfka únijnej exekutívy, Ursula von der Leyenová. Komisia bude podľa nej pracovať na nových pravidlách, ktorá by umožnila čo najviac urýchliť schvaľovací proces, ktorý trvá o niekoľko týždňov dlhšie než v niektorých mimoúnijných štátoch.
V krajinách EÚ sa očkovanie proti covidu-19 rozbehlo pomalšie ako v Spojených štátoch, Británii či Izraeli, ktoré predtým schválili vakcíny a uzavreli zmluvy s výrobcami. Veľká časť europoslancov dávala najavo nespokojnosť s tým, že komisia s farmaceutickými firmami vyjednávala v tajnosti a zmluvy s odkazom na želanie výrobcov nezverejnila ani po naliehaní EP či mimovládnych organizácií. „Zmluvy neobsahujú žiadne sankcie za meškanie, pretože rozhodujúce slovo majú firmy," kritizovala nákup vakcín šéfka ľavicovej frakcie EP Manon Aubryová, podľa ktorej je by mal EP spoločné únijné nákupy vakcín podrobne prešetriť. „Každé oneskorenie v tomto programe sa musí vysvetliť, ospravedlniť a musí obsahovať návrhy, ako to napraviť. Na každú ďalšiu výzvu musíme byť vopred pripravení," vyhlásil predseda europarlamentných liberálov Dacian Ciolos.
Brusel kvôli sporom s výrobcami zaviedol koncom januára systém kontrol exportu vakcín vyrábaných v EÚ, ktorý má v krajnom prípade umožniť zákaz ich vývozu. Opatrenia však ostro kritizovala Británia kvôli tomu, že počítalo s kontrolami na hraniciach Írska a Severného Írska, krajín vylúčených brexitovou dohodou. Systém má podľa vyjadrení Leyenovej slúžiť predovšetkým k tomu, aby mala únia o vývozoch prehľad. Podľa vyjadrenia EK zatiaľ nebol vývoz vakcín zastavený ani raz. Túto možnosť by však podľa niektorých poslancov mala únia v budúcnosti využiť. „Ak niektoré krajiny ako Británia odmietajú vývoz vakcín do Európy, prečo by EÚ mala vyvážať vakcíny do Británie? Kým nebude zaručená lepšia spolupráca, je variantom obmedzenie vývozu," vyhlásil šéf najsilnejšej ľudovej frakcie Manfred Weber. Narážal tým najmä na fakt, že časť vakcín vyrábaných AstraZenecou v EÚ mierila do Británie, zatiaľ čo v jej britských továrňach dostatok zásob pre dodávky do únie nie je.
