Už to nebude ako predtým: Čo treba urobiť pri uvoľňovaní pandémiou uzamknutej ekonomiky

, AIER Foto: TASR/AP; L.Grinaj;P.Zachar

Postupná vakcinácia a následné pomalé rušenie obmedzení pravdepodobne časom vyústia do  postupného návratu k normálu. Ale debata o tom, čo spôsobili kroky vlád v boji proti pandémii sa bude ťahať ešte roky. Ale bez ohľadu postoja k odstávkam, musí sa zabezpečiť, aby ľudia mohli žiť ako boli zvyknutí a aby sa spoločnosť mohla zotaviť rýchlo a efektívne.

Blokovaním sa vlády usilovali dosiahnuť úctyhodný cieľ. Ak chcete vírus zastaviť, zamknite celú spoločnosť a potom, čo vírus ovládnete, opätovne ju otvorte. Je zrejmé, že takto to nakoniec nedopadlo. Logika blokovania bola v duchu strčme človeka do kryogénnej komory, pretože dostal rakovinu, a potom ho rozmrazme, keď sa nájde liek. Teoreticky by sa prebudil, strávil nejaký čas zotavovaním sa a potom žil život ako včera. Samozrejme, nešlo to podľa plánu. Firmy to položilo, sociálna štruktúra zostala v chaose a spoločnosť bola jednoznačne poškodená.

Podľa Yelpu až 60 percent opýtaných podnikateľov uviedlo, že nedokážu obnoviť svoj biznis, pričom nejde len o gastroprevádzky. Veľké firmy, ako napríklad veľké technologické spoločnosti, v rovnakom čase rástli, aby si ukrojili ešte väčšiu časť trhu, čo dokazujú ich príjmy a rastúci počet fúzií. Naopak malé firmy, sociálny kapitál a spoločenské inštitúcie, napríklad z oblasti kultúry a umenia, boli zdevastované blokovaním.

Keď sa ekonomika opätovne otvorí, už to nebude rovnaká ekonomika. Niektorí budú v oveľa lepšej pozícii ako predtým, zatiaľ čo iní nemusia mať ani prostriedky na to, aby sa postavili na nohy. Stručne povedané, ak sa chceme vrátiť k ekonomike, ktorá dokáže produkovať prosperitu pre všetkých a nielen pre tých, ktorí dokázali profitovať z lockdownu, nemôžeme to urobiť bez odvážnych politických zmien.

Vytvoriť voľný a konkurenčný trh
Vďaka uzamknutiu sa ukázalo, koľko predpisov je zbytočných a jednoducho sú len prekážkou v inovácii. Kvôli výlukám mnohé vlády odstránili rôzne nariadenia, napríklad umožnili likérkam vyrábať dezinfekčné prostriedky na ruky, automobilovým spoločnostiam vyrábať pľúcne ventilátory a kozmetickým spoločnostiam vyrábať ochranné rúška. Zdanlivo základné nariadenia prestali platiť, napriek tomu ale firmy nezachvátil chaos, ale naopak, stali sa dynamickejšími. Hoci ide o zmeny dočasné, v priebehu procesu budú tieto firmy objavovať ako dokážu lepšie fungovať, prípadne objavia viac nových trhov. Súčasný regulačný aparát neprispieva k silnému oživeniu a na vlastnej koži sme okúsili, že mnohé z týchto nariadení boli spočiatku kontraproduktívne.

Maximálna flexibilita zamestnania
Súčasný pracovný týždeň od deviatej do piatej, pondelok až piatok, je pozostatkom pracovných ideálov zo začiatku 20-teho storočia. Zo zlatého obdobia priemyselnej výroby a nie digitálneho veku 21. storočia. Nebolo možné pracovať z domu, ľudia pracovali pri linkách továrne a nie tvorivo. Nič také ako zdieľaná ekonomika umožnená internetom neboli ani na obzore. Je to zastarané, ak chceme silné zotavenie, musíme pochopiť, že generálna oprava už mala dávno prebehnúť. Je potrebné maximalizovať flexibilitu zamestnania, aby sa spoločnosť dokázala prispôsobiť. Umožniť firmám experimentovať s rôznymi pracovnými modelmi, čo si bude vyžadovať zameranie sa na individuálne zmluvy uzatvárané medzi zamestnancom a zamestnávateľom a nie regulácie, ako to nakoniec vybojujú veľké odborové zväzy. Menej vlády na trhu práce a viac právomocí pre pracovníkov, aby si vybrali, aký druh pracovnej dohody uprednostňujú. Ekonomika sa od čias priemyselnej revolúcie drasticky zmenila a aby sme umožnili väčšine ľudí prechod, nemôžme ich brzdiť zastaranými pracovnými predpismi.

Zjednodušiť daňový systém
Vieme, že daňové systémy v západnom svete sú komplikovaným a neprehľadné. Aj keď je vždy priestor pre zjednodušenie daňových zákonov, v post-lockdown ére to bude už nevyhnutnosť. Jednoduché zníženie daní poskytne zvýšenie ekonomickej aktivity a zníženie záťaže pre novo zamestnaných jednotlivcov. Bolo by však rovnako dôležité aktualizovať systém výberu daní tak, aby odrážal moderné hospodárstvo so všetkými jeho inovatívnymi spôsobmi generovania výnosov. Komplikovaný daňový zákon hrá v prospech zakorenených ekonomických záujmov, a ide proti malým firmám, ktoré si nemôžu dovoliť dodržiavanie predpisov. Podporujú tiež zbytočné výdavky na lobovanie, ktoré by mohli ísť na prijímanie nových pracovníkov alebo vynájdenie nových výrobkov. V rokoch 2002 až 2011 sa na lobovanie v Spojených štátoch vynaložilo 27,6 miliárd dolárov.

Inovácie bez súhlasu
Nikto by nemal mať povinnosť žiadať vládu o povolenie vymyslieť niečo nové, pokiaľ to nikomu neubližuje alebo sa tým neporušujú dobrovoľné dohody. Súčasný regulačný stav tak samozrejme nefunguje, snaží sa zachovať status quo v prospech zakorenených záujmov. Takýto systém nemôže existovať po uvoľnení opatrení. Aj keď sme v dôsledku uzamknutia videli množstvo krachujúcich firiem, mali sme možnosť vidieť aj zopár svetlých výnimiek, podnikateľov, ktorí flexibilne zareagovali na meniaci sa svet poskytovaním nových služieb. Mali by sme byť radi, že máme inovátorov, nie ich brzdiť reguláciou. Predpisy, ako sú licencie a kontroly liečiv, často slúžia predovšetkým na ochranu veľkých hráčov na trhu pred ničivými inováciami. Ak chceme, aby sa spoločnosť po pandémii bola zdravšia a bohatšia na všetkých úrovniach, musíme vytvoriť podmienky pre to, aby si mohli inovátori konkurovať.

Polycentrické riadenie
Ak nás táto pandémia niečo naučila, tak je to to, že univerzálny prístup nefunguje. Dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme, aby boli práva na rozhodovanie rozptýlené do miestnych komunít, aby sa regionálne mohli rozhodnúť, čo je konkrétne pre ne dobré. Obyvatelia na juhu krajiny majú celkom odlišné problémy ako tí na severe. Z politického procesu by malo byť úplne odstránených veľa vecí. Žiaden centrálny plán, zodpovednosť za správu a riadenie musí byť zdieľaná a rozptýlená spôsobom, ktorý uprednostňuje jednotlivca, aby ľudia mohli nájsť svoje miesto vo vlastnom konkrétnom kontexte. To si vyžaduje rozdelenie moci nielen na štátnej úrovni, ale aj v súkromnom a verejnom sektore. Laureátka Nobelovej ceny Elinor Ostrom o tom píše: „Zatiaľ čo všetky inštitúcie podliehajú prevzatiu oportunistickými jednotlivcami a potenciálu perverznej dynamiky, politický systém, ktorý má niekoľko centier moci v rôznych mierkach, poskytuje viac príležitostí na inovácie a intervencie s cieľom napraviť nesprávne rozdelenie autorít a výsledkov. Polycentrické systémy poskytujú viac než monocentrické systémy, stimuly vedúce k samoorganizovanej a samoopravnej inštitucionálnej zmene.“

Ak chceme na vlastnej koži zistiť, že nefunkčné a zastarané systémy včerajška sú zlé, stačí si počkať, ako zlyhajú, keď sa pokúsime znovu otvoriť spoločnosť, ktorá bola pandémiou komplexne zvnútra zmenená. Inštitúcie z minulosti budú slúžiť iba na ochranu jednej časti spoločnosti v stave rozkladu, zatiaľ čo tie na vrchole budú prosperovať a vytvárať prehnitý základ. Aby sme sa tomu vyhli, musíme prijať myšlienky zdravej ekonomiky, pravidiel podporujúcich inovácie a individuálnej agendy.

Súvisiace články

Aktuálne správy