Lepšie fungovanie dražieb: Rukolapné vysvetlenie nápadov, ocenených Nobelovou cenou za ekonómiu

Pridajte názor  
Lepšie fungovanie dražieb: Rukolapné vysvetlenie nápadov, ocenených Nobelovou cenou za ekonómiu
Zdroj: the conversation
Foto: SITA/AP;getty images


15. 10. 2020 - Stránky ako eBay z nich urobili každodennú transakciu. Umiestnenie každej reklamy cez Google je ocenené okamžitou mini-aukciou. Vlády ich používajú na prideľovanie vysielacích frekvencií aj na prevádzkovanie schém obchodovania s emisiami.

Cena za ekonómiu nepatrí medzi pôvodné kategórie dotované poslednou vôľou Alfreda Nobela. Jej formálny názov je Cena Sveriges Riksbank za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Víťazov vyberá rovnaká Kráľovská švédska akadémia vied, ktorá udeľuje aj ceny za fyziku a chémiu.

Nobelovu cenu za ekonómiu tento rok získala dvojica Američanov, Paul Milgrom a Robert Wilson, za prácu pri analýze aukcií a možnostiach ich zefektívnenia. Dvaja profesori sú blízki spolupracovníci. Obaja pracujú na Stanfordskej univerzite v Kalifornii a žijú tiež na rovnakej ulici.

Milgrom a Wilson pracujú v rôznych oblastiach ekonómie (najmä teórie hier), ale sú známi najmä vďaka svojej práci v oblasti trhového dizajnu. Milgrom získal doktorát zo Stanfordu v roku 1978, kde bol jedným z Wilsonových študentov. Americká ekonomická asociácia označila Milgroma za popredného svetového návrhára aukcií. Jeho práce boli citované viac ako 100 000-krát.

Lepšie fungovanie dražieb: Rukolapné vysvetlenie nápadov, ocenených Nobelovou cenou za ekonómiu

Víťazova kliatba
Kráľovská švédska akadémia vied zdôraznila, že Milgrom a Wilson získali cenu za svoju teoretickú prácu, ale aj za praktické uplatnenie v aukciách. Nie je to prvýkrát, čo sa cena dostala k teórii relevantnej pre aukcie. William Vickrey a James Mirrlees zvíťazili v roku 1996 za prácu na stimuloch. Laureát z roku 2017, behaviorálny ekonóm Richard Thaler, upriamil pozornosť aj na fenomén, ktorý je jadrom práce, za ktorú boli ocenení Milgrom a Wilson, známy ako „víťazova kliatba“. Uchádzači, v snahe vyhrať, ponúkajú čo najnižšie, no zároveň nerealistické ponuky. Vychádza z toho, že ľudia sa uchádzali o niečo, čoho hodnota v danom čase nie je známa, ale bude dohodnutá neskôr. Ekonómovia to nazývajú aukcia „s bežnou hodnotou“. Príkladom môže byť právo ťažiť zlato na určitom mieste. Ak sa na území nenájde žiadne zlato, právo na ťažbu sa ukáže ako bezcenné. Ak ale zlata bude veľa, právo na ťažbu bude mať veľkú hodnotu. Rôzni uchádzači o právo ťažby môžu mať rozdielne názory na to, koľko zlata sa na území nachádza. Čím optimistickejší sú, tým viac budú ochotní v dražbe ponúknuť. Vyhrá tá najoptimistickejšia ponuka. Skutočná hodnota sa ale pravdepodobne ukáže oveľa bližšie k priemeru ako k najvyššiemu oceneniu. Je teda pravdepodobné, že víťazní uchádzači nakoniec preplatia skutočnú hodnotu ponuky v dražbe.

Spoločné a súkromné ​
Wilsonova práca ukázala, že strach z prekliatia víťaza vedie racionálnych uchádzačov k tomu, aby ponúkali menej, ako je ich vlastné ocenenie. Väčšia neistota, alebo viera, že niektorí účastníci majú viac informácií ako ostatní, spôsobia, že všetci budú ešte opatrnejší. A konečná cena bude preto nižšia.

Milgrom na tomto základe stavia, preskúmal prípad dražieb, pri ktorých existuje nielen spoločná hodnota, ale aj súkromná hodnota, ktorá sa medzi uchádzačmi líši. Príkladom by mohol byť dom. Tichá, bezpečná a pohodlne dostupná lokalita bude pravdepodobne bežnou hodnotou. Ale prvky ako bazén alebo veľká záhrada by sa mohli hodnotiť veľmi odlišne, pretože niektorí kupujúci ich nevnímajú ako pridanú hodnotu, ale ako záťaž. Z toho vznikajú rôzne súkromné ​​hodnoty.

Lepšie fungovanie dražieb: Rukolapné vysvetlenie nápadov, ocenených Nobelovou cenou za ekonómiu

Anglická či holandská?
Najbežnejším typom aukcie je „anglická aukcia“, kde dražobník začína s nízkou cenou a draží sa až do momentu, kým nezostane iba jeden dražiteľ. Potom sú známe aj „holandské aukcie“, kde dražobník začína s vysokou cenou a znižuje ju, kým niekto na ponuku nezareaguje. Ekonómovia predpokladali, že formát aukcie nemá dopad na výsledok. Milgrom však ukázal, že problém prekliatia víťaza je v holandskej aukcii väčší, pretože uchádzači sa nič nedozvedia zo sledovania, ako sa správajú ostatní a kedy opustili dražbu. Konečná cena bude preto v holandskej aukcii pravdepodobne nižšia.

Viac než len teória
Ako pomohli takéto poznatky spoločnosti? Za prvé, Milgrom a Wilson vyvinuli komplexnú formu aukcie: „simultánnu viackolovú aukciu“. To umožňuje ponúkanie cien za viac ako jednu vec súčasne a opakované ponúkanie cien. Je to užitočné napríklad vtedy, ak chce spoločnosť požiadať o licenciu v jednej oblasti, iba ak môže mať licenciu aj v inej oblasti. Ak by sa aukcie usporiadali postupne, neistota ohľadom víťazstva v druhej aukcii by stlačila dole ponuky v prvej aukcii. Súčasne niekoľko aukcií umožňuje vládam maximalizovať cenu cenných aktív, ako sú práva na vysielacie frekvencie. Frekvenčné spektrum je považované za národné bohatstvo. Vydražením práva využívať ich získavajú vlády viac peňazí na verejné služby, ako sú zdravotníctvo a školstvo.

Lepšie fungovanie dražieb: Rukolapné vysvetlenie nápadov, ocenených Nobelovou cenou za ekonómiu

Ekonómovia sú často terčom posmechu, že to nie sú vedci, ale „akademickí pisári“. Avšak tohtoročná Nobelova cena za ekonómiu je jasným príkladom toho, že prinášajú praktické výsledky vo verejnom záujme.