Nemeckí ľavičiari tlačia, aby sa práca z domu stala zákonným právom

, Financial Times Foto: SITA/AP

Zákon by bol medzníkom v legislatíve, pretože Nemecko by sa stalo prvou významnou európskou ekonomikou, ktorá dá zamestnancom právo pracovať z domu.

Nemecký minister práce Hubertus Heil z tábora sociálnych demokratov, v rozhovore pre Financial Times uviedol, že jeho návrh zákona sa dostane na prerokovanie už o niekoľko týždňov. Heil trvá na tom, že návrh bude ďalším zo spôsobov, ako posilniť práva pracovníkov a stanoviť jasnejšie hranice medzi „súkromím“ a „kanceláriou“. Zameriava sa tiež na vyrovnanie niektorých negatívnych dopadov na kolektívne vyjednávanie a organizáciu práce. „Nemôžeme zastaviť zmeny na pracovnom trhu, ani to nechceme. Otázkou je, ako môžeme zmeniť technologický pokrok, nové obchodné modely a vyššiu produktivitu na pokrok nielen pre čo najväčšie množstvo ľudí, nie len pre vybraných. Ako premeníme technologický pokrok na sociálny pokrok?"

Nemecko nie je jedinou európskou krajinou, ktorá sa musí s týmito problémami vyrovnať. Ostatné krajiny sa však väčšinou spoliehajú na existujúce zákony. Francúzsko má zákon z roku 2017, ktorý obmedzuje telefonovanie a e-maily súvisiace s prácou po pracovnom čase. Ak by Heilov návrh prešiel, bol súčasťou „širšieho prehodnotenia“ konsolidovanej nemeckej ekonomiky vyvolaného vírusom. Kedysi sa zdalo, že Nemci sú proti flexibilnému pracovnému času, od začiatku pandémie sa hromadne hlásili k práci z domu a časom zistili, že im to vlastne nie je vôbec cudzie. Vírus tiež prinútil Berlín, aby opustil od dlhoročnej tradície schvaľovania iba vyrovnaných rozpočtov,  „čiernej nuly“. Nemecko zároveň rozšírilo kurzarbeit, svoj systém krátkodobého poistenia pre prípad nezamestnanosti, s cieľom pomôcť pracovníkom v priemyselných odvetviach postihnutých vírusom.

Zákon o práci z domu bol prvýkrát ohlásený v júni a stále nie je jasné, či nájde podporu u kresťanských demokratov Angely Merkelovej – CDU, pretože veľa podnikateľov tvrdí, že je zbytočný. Ingo Kramer, prezident Nemeckej asociácie zamestnávateľov, označil tieto návrhy za „nezmysel“ a varoval, že len podporia nemecké spoločnosti v obsadzovaní pracovných miest lacnejšími pracovníkmi v zahraničí.

Avšak aj zástancovia zákona pripúšťajú, že existujú určité rodové rozdiely, ktoré zákon nemôže vyriešiť. „Pretrvávajúce klišé, ktoré, bohužiaľ, často platí, že muži odídu do svojej domácej kancelárie a zatvoria za sebou dvere, zatiaľ čo ženy pracujúce z domu sa súčasne starajú o deti,“ uviedol.

Keď nič iné, návrh je zatiaľ posledným príkladom toho, ako vírus prinútil nemeckú vládu s prísnymi požiadavkami akceptovať ďalšie výdavky do sociálnej oblasti. Alebo poslúži na ďalšie posilnenie moci nemeckých odborových zväzov a práv na kolektívne vyjednávanie?

Súvisiace články

Aktuálne správy