oPeniazoch.sk, pracujuca chudoba Foto: TASR/Jakub Kotian
Finančný majetok Slovákov patrí nielen medzi najnižší v EÚ, ale aj medzi najnižší v regióne strednej a východnej Európy. Podľa združenia Pracujúca chudoba to vyplýva zo správy Allianz Wealth Report 2020, ktorú pravidelne zverejňuje nemecká nadnárodná finančná skupina Allianz mapujúc globálne bohatstvo a jeho distribúciu medzi obyvateľmi planéty.
Priemerný Slovák podľa Allianz Wealth Report 2020 vlastní čisté finančné aktíva vo výške 6778 eur, čo je druhá najnižšia suma v regióne. Za nami sú už len Rumuni. Združenie Pracujúca chudoba upozorňuje, že problémom tejto nízkej sumy nie je len samotná výška, ale aj fakt, že do tejto sumy sa okrem úspor, investícií do dlhopisov a akcií, započítavajú aj finančné aktíva investované v 2. a 3. dôchodkovom pilieri. Tieto peniaze občania v prípade potreby nebudú môcť použiť na kompenzáciu výpadku príjmov z dôvodu súčasnej krízy. Podľa nedávneho prieskumu, o ktorom informovala ekonomická analytička FinGo Lenka Buchláková, až 35% Slovákov nemá žiadne úspory a žije od výplaty k výplate. Podľa Eurostatu až 30% občanov Slovenska nedokáže čeliť mimoriadnym výdavkom.
„Aby toho nebolo málo, slovenskí občania majú druhý najvyšší priemerný dlh v regióne strednej a východnej Európy,“ upozorňuje socio-ekonomický analytik Pracujúcej chudoby Ján Košč. „To v súčasnej situácii predstavuje významné riziko.“ Podľa Košča tvoria na zadlžení obyvateľov Slovenska najväčší podiel úvery na bývanie pričom je zároveň problémom dlhodobý rast cien nehnuteľnosti a nedostatok nájomného bývania.
Združenie Pracujúca chudoba upozorňuje, že problémom ale nie sú len nízke čisté aktíva a vysoké dlhy. „Z porovnávaných krajín má iba občan Slovenska v priemere viac dlhov ako čistého finančného majetku. V tomto držíme prvenstvo,“ hodnotí situáciu šéf združenia Milan Kuruc. Kým Slováci majú dlhy v priemere vo výške 54 % na celkovom finančnom majetku, na druhom mieste za nami sú Poliaci, a to len s 36 percentným podielom dlhov. „Nielenže sme prví, ale máme v dlhoch pred ostatnými obrovský náskok.“ upresňuje Kuruc.
Podľa Jána Košča bola finančná kondícia slovenských občanov zlá už aj pred koronakrízou. „S veľkou pravdepodobnosťou zo súčasnej krízy vyjdeme ešte v horšom stave. Škrtanie verejných výdavkov, okliešťovanie sociálneho štátu a trhanie záchranných sieti nebude tou najlepšou cestou. Ak sa ako spoločnosť chceme posunúť k lepšiemu, nie je možné preniesť náklady za krízu na občanov a ešte viac zvyšovať tlak ich zadlžovanie.“
Milan Kuruc kritizuje krok vlády vo veci odloženia splácania úverov. „Neustále sa robia politiky na záchranu firiem, ale pre ľudí sa robia iba kozmetické opatrenia. Predlžovanie alebo jednoduchšie získanie podpory v nezamestnanosti sa nekoná. Ani odbremeniť ľudí pri splacáni úverov sa vláde nepodarilo. Tá vybavila odklad splátok tak, že človeku sa úver síce odloží, no zároveň predraží, na čom krásne zase zarobili banky. V súvislosti s dátami od Allianzu je to len ďalšie veľké poleno pod nohy bežného človeka.“
Docent Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, Tomáš Želinský k tomu dodáva: „Podľa posledných dostupných údajov zisťovania EU-SILC4 , len 15 % slovenských domácností sa vyjadrilo, že celkové náklady na bývanie ich vôbec nezaťažujú. Pokiaľ ide o domácnosti splácajúce pôžičky (s výnimkou hypoték), až 40 % z nich uviedlo, že splátky pôžičiek ich finančne veľmi zaťažujú. Navyše, približne každá desiata domácnosť mala v posledných 12 mesiacoch nejakú formu nedoplatku. Obraz závažnosti situácie spojenej so zadlženosťou slovenských domácností dokresľuje aj skutočnosť, že tieto údaje sú z obdobia pred krízou, kedy Slovensko dosahovalo dobré ekonomické výsledky.“
