oPeniazoch.sk, theconversation Foto: getty images
Obchodovanie s otrokmi sa stalo priekopníckym, novým druhom financovania postavenom na telách bezmocných. Dnes sú tajomné finančné produkty podobne zamerané na chudobných a ľudí v problémoch, ako príležitosť na vytvorenie zisku pre už aj tak bohatých. Stále je vo financiách tu hlboko zakorenená nespravodlivosť.
Liverpoolu sa v 18. storočí stalo rýchlo jedno z popredných svetových obchodných metropol. Zdroj peňazí pramenil z jeho finančných inovácií., Ale nielen. Veľkoobchodníci s otrokmi boli tiež bankári a poisťovatelia, priekopníci v tom, čo dnes nazývame financializácia ekonomiky, dokázali premeniť ľudský život na ziskové príležitosti.
Nezvyčajne nepríjemná udalosť sa odohrala na lodi Zong plnej otrokov, z ktorej bolo v roku 1781 cez palubu hodených 131 Afričanov. Posádka ich obetovala, aby tým ušetrila vodu pre seba a zdravších zajatcov na palube. Keď sa v roku 1783 začal neslávny súdny proces ohľadom prešetrenia udalostí, odhalilo to toxický vzťah medzi financiami a otroctvom.
Z pohľadu obchodníkov bol obchod cez Atlantik pomalý, nespoľahlivý a riskantný. Lode boli ohrozené chorobami, zlým počasím a neustávajúcou hrozbou povstania. Aby sa urýchlil tok peňazí, obchodníci začali vydávať dobropisy, ktoré mohli rýchlo a bezpečne cestovať cez oceán. Otroci by sa kupovali v britských afrických kolóniách a prepravovali do Ameriky, kde sa predávali v aukcii. Obchodný agent vzal prijaté peniaze a namiesto toho, aby ich investoval do komodít, ako je cukor alebo bavlna, aby ich poslal späť do Liverpoolu, poslal zmenku – dobropis na sumu plus úrok – cez Atlantik.
Zmenka mohla byť preplatená so zľavou v jednom z mnohých bánk alebo nahradená inou, opäť so zľavou, aby mohla byť odoslaná do Afriky ako úhrada za ďalšie ľudské telá. Úver prúdil rýchlo, čisto a výnosne. Tento vývoj súkromných úverov nevznikol v Liverpoole. Šiel v stopách florentských bankových dynastií z 15. storočia. Nevšedná novinka bankového systému otrokov spočívala v tom, že finančnú hodnou kryli ľudskými telami. Rovnaké postupy pokračovali aj na plantážach, kde sa otroci používali ako kolaterál na pôžičky, umožnili rast majetku a získanie ešte produktívnejších tiel. Otroci boli zneužívaní hneď dvakrát: bola im odcudzená sloboda a ich pracovná sila, a zároveň sa ich „ekonomická hodnota“ spájala s pochybnými finančnými nástrojmi.
Obchodníci z Liverpoolu tiež propagovali používanie poistenia ako prostriedku na zabezpečenie finančnej hodnoty svojich komodít. Otrokári už dlho uznávali, že jediný spôsob, ako prežiť príležitostné straty, bolo sústreďovať sa v syndikátoch a riziko zdieľať.
Keď si kapitán lode Zong uvedomil, že je nepravdepodobné, že by vyložil náklad chorých a podvyživených otrokov, nariadil hodiť 131 nevinných duší cez palubu. Zvrátená právna logika spočívala v tom, že ak by sa časť nákladu musela hodiť do mora, aby sa loď zachránila, straty kryla poistka. Tieto telá, ako finančné komodity, mali iba špekulatívnu hodnotu. Poistenie z nich urobilo hodnotu skutočnú, z ktorej môže plynúť zisk. To platilo v 18. storočí v Liverpoole a platí to aj v 21. storočí na Wall Street.
Financializácia má odvtedy mnoho foriem, ale základné prvky zostávajú rovnaké. Je založená na nerovných mocenských vzťahoch, ktoré zachytávajú budúce individuálne záväzky a spôsobujú ich predajnosť. Napríklad v dôsledku zmlúv o úverovej kríze z roku 2008 sa budúce hypotekárne splátky zmenili na obchodovateľné finančné cenné papiere so skutočnou súčasnou hodnotou. Pre emitentov dlhopisov to bol zisk bez rizika. Riziko znášali prevažne chudobní Američania, ktorých nepriaznivé úverové ratingy a nedostatok finančných zručností spravili ľahkou korisťou pre emitentov hypoték, ktoré boli skonštruované tak, aby ich uväznili v ekonomickom otroctve. Títo ľudia boli vo veľkej miere tmavej pleti, alebo šlo o migrantov.
Dôležitú úlohu tu zohráva poistenie, ktoré upevňuje špekulatívnu hodnotu investícií v prospech obchodníkov. A keď bublina nakoniec praskla, vláda sa zapojila do udržania celého systému. Federálny rezervný systém USA podporil poisťovateľský gigant AIG sumou vo výške 182 miliárd dolárov, zatiaľ čo mnoho ľudí prišlo o strechu nad hlavou.
Pomoc pri úverovej kríze strašne pripomína jedna druhú. V čase zrušenia vlastníctva otrokov bolo v britskej spoločnosti natoľko zakorenené, že vláda je povinná kompenzovať individuálnym vlastníkom stratu ich kapitálu, že si vláda musela vziať obrovskú pôžičku. V dnešných peniazoch by to bolo viac ako 2,4 miliardy GBP na pokrytie financovanie zákona o zrušení otroctva z roku 1833, daňovníkom sa ju podaril splatiť až v roku 2015.
Nikto netvrdí, že bankári sú dnes ako obchodníci s otrokmi. Ale súčasné financie sú stále prešpikované dominanciou a vykorisťovaním. Vezmime si súčasný filantrokapitalizmus, kde sa financie usilujú robiť dobro a zároveň prinášajú úžitok investorom. Nové finančné nástroje stavajú sociálne problémy ako príležitosť na zisk. Robia zo sociálnych problémov zodpovednosť jednotlivcov a ignorujú štrukturálne vzťahy s úspornými opatreniami, ktoré sú za nimi. Vyhrávajú dvakrát, najskôr si pripíšu zisk z vytvorenia problému, ktorý následne vyriešia a inkasujú druhý raz. Preto opatrne s nástrojmi ako sú študentské pôžičky, hypotekárne záložné listy, dlhopisy so sociálnym dosahom, alebo dokonca aj investície do biodiverzity. Všetky zisky pochádzajú z ukoristených budúcich aktivít relatívne bezmocných jednotlivcov.
