oPeniazoch.sk, humbledollar Foto: getty images
Keď si váš sused kúpi nový mercedes, asi to okomentujete slovami, že chcel mať konenče niečo poriadne. Len málokto si poklepe po čele, že si mohol kúpiť aj niečo lacnejšie a poslúžilo by mu to na presuny rovnako. Akceptujeme, že auto často nespadá do kategórie prísne utilitárneho nákupu. Prečo ale nedokážeme podobne odpúšťať, pokiaľ ide o „suboptimálne“ rozhodnutia o investíciách a osobných financiách?
Nemali by sme sa vysmievať z finančných rozhodnutí, ktoré urobili iní. A zároveň by sme mali pripustiť, že za mnohé z našich vlastných finančných rozhodnutí môžu emócie, a mali by sme prestať predstierať opak.
Napríklad mnohí ľudia uprednostňujú investície do spoločností, ktoré spĺňajú kritériá spoločensky zodpovedného investovania (ESG, E – životné prostredie, S – sociálne faktory a G – udržateľné riadenie). Nič proti, pokiaľ sa títo ľudia nesnažia zdôvodniť svoju investíciu tvrdením, že kritériá ESG vedú k lepším výnosom. Dôkazy o tom predsa nie sú jednoznačné. Zároveň to je aj nepodstatné, výnosy predsa nie sú dôvod, kvôli čomu títo investori uprednostňujú ESG. Ich investičný prístup sa riadi ich hodnotami. Rozhodli by sa pre akcie spoločností ESG bez ohľadu na to, či ponúkajú lepšiu návratnosť alebo nie, tak prečo to nepriznať?
Podobne, je to aj s dôchodkovým sporením. Mladí zvyčajne na dôchodok nemyslia, tvrdia, že aj tak pôjdu do dôchodku až vo veku okolo 65-70 rokov, a do vtedy, ako sa snažia zúfalo zdôvodniť svoje rozhodnutie absurdnými scenármi, majú čas užiť si peniaze, alebo ich výhodnejšie investovať pre získanie pekných výnosov. Ako by dokázali pripustiť, že jednoducho na starobu nemyslia a spoliehajú sa na to, že nejak už bude?
Z mnohých našich finančných rozhodnutí spojených s emóciami je pravdepodobne najdôležitejšie mať jasno v tom, ako by malo vyzerať základné rozdelenie nášho portfólia. Na sociálnych sieťach je mnoho komentárov, že ten či onen prístup je príliš agresívny, alebo naopak, až priveľmi konzervatívny. Táto kritika predpokladá objektívne správne rozdelenie aktív pre všetkých. Ako by existovala nejaká šablóna, ako to správne má byť. Pritom zabúdame na jednu celkom zložitú, subjektívnu predstavu, známu ako tolerancia rizika. Individuálne pocity každého človeka o stratách a príjmoch ovplyvňujú jeho výber, nikto z nás by nemal preto tvrdiť, že iba nami považované správne rozdelenie aktív je racionálnym rozhodnutím. Nikto by nemal útočiť na iného, že robí chybu.
Alebo debata o tom, či okamžite investovať paušálnu sumu, alebo namiesto toho peniaze dávkovať na burzu postupne v priebehu času. Keďže akcie väčšinou rastú, niektorí ich odmietajú ako iracionálne. S tým sa nedá súhlasiť. Nezáleží len na pravdepodobnosti úspechu, ale aj na dôsledkoch neúspechu. Ak investujeme veľkú sumu tesne pred medvedím trhom, finančná strata by mohla byť fatálna. Okrem toho tí, ktorí sa vysmievajú pomalému prístupu, jasne dávajú na známosť ostatným, že sú iracionálni. Ale ak chceme hovoriť o rizikách, koniec koncov nejde len o riziko volatility alebo pravdepodobnosti, záleží aj na subjektívnom emocionálnom vplyve. Ako môžeme upozorňovať ostatných, že robia „chybu“, keď nevieme, čo pre nich znamená riziko?
Existuje nespočetné množstvo ďalších finančných rozhodnutí, v ktorých sa vynárajú emocionálne preferencie. Mnoho investorov uprednostňuje akcie, ktoré vyplácajú dividendy, pretože sa im páči myšlienka, že pravidelne dostávajú peniaze. Keď sa však tieto dividendy vyplatia, príslušné akcie klesnú o porovnateľnú sumu a navyše sa dividendy zdaňujú (zrážkovú daň).
Alebo príklad z inej oblasti, rekreačná nehnuteľnosť ako dobrá investícia. V skutočne je to hromada peňazí za niečo, čo neprinesie až tak veľa potešenia, skôr starostí.
Ďalším príkladom sú jednotlivé dlhopisy. Ľudia po nich siahajú, lebo chcú mať presné informácie o tom, koľko každý rok získajú na úrokoch a koľko dostanú pri splatnosti. Za túto presnosť však preberajú neistotu súvisiacu s individuálnymi emisiami dlhopisov. Ak by chceli mať istotu ohľadom výnosov, možno by bolo lepšie zvážiť dlhopisové fondy so širokou diverzifikáciou.
Mnoho ľudí aktívne nakupuje a predáva akcie, pričom tvrdí, že sa snaží poraziť trh. Napriek tomu často ani netuší, ako je na tom v porovnaní s vhodným referenčným indexom. Namiesto toho obchodujú jednoducho preto, že sa im to páči.
Nikto netvrdí, že by sme sa mali snažiť vyhýbať svojim emocionálnym preferenciám, ale skôr, než urobíme nejaké finančné rozhodnutie, mali by sme si položiť otázku, nakoľko je za tým racionálna analýza a nakoľko emócie. V prípade, že je racionálnosť sporná, ale emocionálna príťažlivosť sa ukazuje ako veľká, mali by sme sa pýtať, či je rozumné pokračovať ďalej, alebo či existuje nejaký kompromis, ktorý by akceptoval našu emocionálnu stránku bez toho, aby to vážnejšie poškodilo naše financie. To by mohlo znamenať uprednostňovanie dividendových akcií, ale mali by zaberať len určité percento z celkového portfólia. Podobne aj pre obchodovanie s konkrétnymi titulmi, asi len 3 % z portfólia by sme mali vyhradiť pre akcie. Pointa je celkom jednoduchá, mali by sme sa snažiť rozpoznať naše emocionálne sklony a možno ich prispôsobiť. Ale len za podmienky, že to nenaruší našu finančnú budúcnosť.
