oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
Podľa nového prieskumu Bank of America budú zahraničné firmy, ktoré sa snažia presunúť svoje výrobné procesy mimo Čínu v dôsledku koronavírusu, za päť rokov čeliť nákladom 1 bilión dolárov.
Ešte pred pandémiou prieskum Bank of America zistil, že firmy sa v rámci svojich dodávateľských reťazcov posúvajú od globalizácie k lokalizovanejšiemu prístupu. Dôvodom bolo množstvo faktorov, ktoré ohrozovali dodávateľskú sieť, vrátane obchodných sporov, problémov národnej bezpečnosti, zmeny klímy a nárastu automatizácie.
Správa odhalila, že pandémia spôsobila, že 80 % svetových sektorov sa muselo vysporiadať prerušeniam v dodávateľskom reťazci, čo prinútilo viac ako 75 % firiem rozšíriť rozsah svojich existujúcich plánov presunu. Banka však tvrdí, že takýto krok by bol pre spoločnosti z dlhodobého hľadiska pravdepodobne výhodný.
„Zatiaľ čo Covid-19 pôsobil ako katalyzátor na urýchlenie tejto zmeny, základné dôvody sa zakladajú na prechode na„ kapitalizmus zainteresovaných strán “, avšak záver o premiestnení uprednostňuje širšiu komunitu akcionárov, spotrebiteľov, zamestnancov a štátu,“ vysvetlila analytička pre globálny výskum Candace Browningová. Kým každá z týchto zainteresovaných strán sa pre premiestnenie rozhodla na základe iného hľadiska. Približne dve tretiny (67 %) účastníkov prieskumu Global Fund Manager sa domnievali, že lokalizácia alebo preskupenie dodávateľských reťazcov by bol najdominantnejším štrukturálnym posunom v post-korona svete.
Presunutie všetkej výroby z Číny, súvisiacej s vývozom, ktorá nie je určená na čínsku spotrebu, by mohlo vyjsť firmy za päť rokov na 1 bilión dolárov, predpokladajú analytici. To pravdepodobne znížilo návratnosť vlastného kapitálu o 70 bázických bodov (bp) a marže s voľnými peňažnými tokmi o 110 bázických bodov, kompenzované potenciálne nižšou rizikovou prémiou. To by znamenalo, že negatívne účinky by boli „významné, ale nie prohibitívne“, uviedli analytici.
Návratnosť vlastného kapitálu a marže s voľnými peňažnými tokmi využívajú investori na posúdenie ziskovosti spoločnosti a schopnosti udržiavať svoje každodenné činnosti.
Aby sa vykompenzovali vyššie prevádzkové náklady spojené s týmto hromadným „presunom“, tvorcovia politiky a vedenia spoločností by pravdepodobne konali agresívne, predpokladá v správe Browningovej tím. „Od tvorcov politík sa tiež očakáva, že budú pomáhať prostredníctvom daňových úľav, lacných pôžičiek a iných dotácií, pričom nedávno o tom informovali USA, Japonsko, EÚ, India a Taiwan (okrem iných).“
Akcelerácia tohto trendu by mala prospieť odvetviam ako je strojárstvo, automatizácia tovární a robotika, výroba elektrických a elektronických zariadení, aplikačného softvéru a ďalších podobných služieb. Banky v Severnej Amerike, Európe a južnej Ázii by mohli profitovať z väčšej hospodárskej činnosti, ktorá s týmito zmenami prichádza.
Aj keď sa lokalizácia výroby zdá byť ekonomicky výhodná, bude to tak iba v prípade, že k tomu dôjde výberom a hodnotením efektívnosti spoločností, a nie tým, že budú donútené obchodnými tarifami alebo daňovou politikou, uvádza hlavný ekonóm UBS Global Wealth Management Paul Donovan, odvolávajúc sa na clá uvalené na Čínu Trumpovou administratívou minulý rok. Tie boli do veľkej miery absorbované vo forme stlačených ziskových marží pre americké spoločnosti, čo v priebehu času viedlo k menšej efektivite a väčšiemu inflačnému tlaku. Ako sa vyjadril pre CNCB, ak firmy dobrovoľne lokalizujú výrobu, pretože automatizácia, digitalizácia a robotika im pomôže účinne presťahovať sa bližšie k svojim zákazníkom, výrazné zníženie nákladov by viac ako vyvážilo vyššie náklady na pracovnú silu, čo by malo zmysel pre podnikanie. Donovan argumentoval, že dobrovoľná lokalizácia takýmto spôsobom „zmierňuje škody“ protekcionistickej politiky. „Ak spoločnosti tvrdia, že už pre ne nie je efektívne vyrábať v Shenzhene (Čína), namiesto toho budú vyrábať v New Yorku, potom je to výzva na zvýšenie efektívnosti a to je dobrá vec."
