oPeniazoch.sk, TheMarket.ch Foto: SITA/AP
Len málo ekonómov malo väčší vplyv na finančné trhy ako Eugene Fama. Podľa jeho teórie efektívneho trhu je konkurencia medzi investormi natoľko intenzívna, že všetky informácie a očakávania sú okamžite a správne ocenené. Preto nie je možné trh dlhodobo poraziť.
Profesor financií na univerzite v Chicagu, ktorý sa nikdy nehanbil robiť kontroverzné vyhlásenia, pochybuje o moci centrálnych bánk. „Kroky centrálnych bánk sú ako pornografia: je to v podstate len zábava a nemajú žiadne skutočné účinky,“ hovorí. Naopak varuje, že investori by mohli začať pochybovať o úverovej spôsobilosti vlád kvôli vysokej úrovni štátneho dlhu.
Na otázku, čo si myslí o výkyvoch na akciovom trhu, odpovedá, že na tom nič nie je, ak trh rastie aj keď je ekonomika na tom zle. „Je to dobrý príklad toho, ako je trh skutočne zameraný na budúcnosť, prehliada, čo sa deje práve teraz a hovorí, že budúcnosť nevyzerá až tak zle. Bubliny vidíme len pri spätnom pohľade. Nedajú sa identifikovať vopred. Určite sa môžete pozrieť na správanie sa cien a môžete zistiť prípady, keď sú príliš vysoké. Ale ak sa len obzriete späť a poviete: „Ó, akcie sa veľmi prepadli, takže to bola bublina“, ale v tom čase neexistoval dôkaz, že by sa nafukovala bublina.“
A pridal konkrétny príklad. V päťdesiatych rokoch bol v Stanforde slávny profesor, ktorý bol poľnohospodárskym ekonómom. Na fakultu priniesol ceny poľnohospodárskych pozemkov a požiadal študentov, aby identifikovali bubliny. „Samozrejme, videli výkyvy a pády a všetci identifikovali bubliny. Potom im povedal, že to boli len čísla, ktoré náhodne vygeneroval. To vám napovie, ako dokážu ľudia správne identifikovať bubliny“.
Fama nie je fanúšikom behaviorálneho financovania, ktoré sa zameriava na vplyv psychológie na investičné rozhodnutia. Podľa neho ide len o kritiku efektívnych trhov bez vlastnej teórie. „Faktory, ako sú emócie, mentalita stáda alebo cykly sú v ekonomike dôležité, to nikto nepopiera. Musíte však preložiť tieto veci do niečoho, čo je možné otestovať. Pozerať sa dopredu a nie dozadu. To je moja odpoveď na všetky tie veci. Nikdy to nevyjde.“
V ostatnom čase sme na trhoch videli skutočne zvláštne veci, ktoré sa dajú racionálne vysvetliť, ako napríklad záporné ceny ropy. „Skutočnosť, že cena ropy bola krátko negatívna, naznačuje, že všetky zásobníky boli plné. Nebolo miesto, kde by bolo možné ďalšiu umiestniť. Záporná cena netrvala veľmi dlho, ale ukazuje vám, že cena môže klesnúť do negatívneho pásma a niekto, kto má úložnú kapacitu, môže v tom čase na tom zarobiť. Videli sme veľa vecí, o ktorých sme si mysleli, že sa nikdy nemôžu stať. Rovnako ako záporné úrokové sadzby vo všetkých európskych krajinách. Záporné úrokové sadzby vám hovoria, že skladovanie hotovosti je spojené s určitými nákladmi. Preto dostanete záporné sadzby, väčšinou v prípade krátkodobých dlhopisov. Alternatívou držby týchto dlhopisov je držať hotovosť, ale držanie hotovosti znamená, že ste viazaní nákladmi na držanie hotovosti. Čo teda urobiť s hotovosťou? Ak hovoríme o pozícii stoviek miliónov dolárov, nechcete mať hotovosť.“
Profesor Fama neverí, že by dôsledky negatívnych úrokových sadzieb zo strany centrálnych bánk mohli ovplyvniť reálnu ekonomiku. Tvrdí, že ide o problém finančného systému. Mena nemá žiadne úroky, ale je vymeniteľná za rezervy na požiadanie bánk. Takže na základe klasickej menovej teórie neviete, čo v tejto chvíli určuje infláciu. „Neexistuje žiadna kontrola nad akciami, ktoré sa kvalifikujú ako peniaze, pretože rezervy už nie sú skutočnými peniazmi, pretože vyplácajú úroky. To znamená, že nemôžete ovládať ponuku meny. Inými slovami: inflácia je úplne mimo kontroly centrálnych bánk. Inflácia a návratnosť investícií je ťažká téma, v zásade vidíte účinky inflácie na dlhodobé úrokové sadzby, ale nemôžete ich vidieť v akciách, pretože volatilita je tam vysoká. Preto nevieme, aký vplyv bude mať inflácia na trhy. Závisí to od vplyvu na reálnu aktivitu: vysoká, ale stabilná inflácia by nebola výhra. Výhrou by bolo, ak by bola inflácia nestabilná“.
Fama tvrdí vo svojej kritike centrálnych bánk, že v skutočnosti nerobia nič. Vydávajú jednu formu dlhu na nákup inej formy dlhu. „Je to neutrálna aktivita, vydávate krátkodobý dlh na nákup dlhodobého dlhu alebo naopak. To by nemalo mať žiadne skutočné účinky.“ Trápi ho ale rekordný objem firemného a vládneho dlhu. „Hromadenie dlhu aj v dobrých časoch je nová vec: v USA sme v dôsledku toho znížili dane a zvýšili deficit, ale to sa stalo, keď ekonomika šlapala. Ako to zaplatíme? V budúcnosti z daní. Urobili sme to, že sme ich teraz znížili a zvýšili sme ich v budúcnosti, keď musíme tento dlh splatiť. Preto sa obávam, že investori budú skeptickí, či vlády môžu skutočne splatiť toľko dlhov. Teraz sporíme ako blázni kvôli pandémii. Tomu sa nedalo vyhnúť, ale v minulosti sa tomu dalo predísť, keď sme to robili v dobrých časoch. Kedy povie trh, že „dosť“?
Ďalším problémom je extrémne vysoká koncentrácia na trhu. V súčasnosti päť technologických gigantov tvorí viac ako 20 % indexu S&P 500. „V minulosti najväčších päťdesiat spoločností predstavovalo viac ako 50 % celkovej hodnoty trhu. Teraz máme technologickú revolúciu a ukázalo sa, že máme päť alebo šesť veľkých víťazov. Predstavujú celkom veľkú časť trhu, ale urobili to prostredníctvom inovácií, nie krádežou alebo iným nezákonným správaním. Takže neviem, prečo je to vnímané negatívne. Toto sú všetky nové firmy, ktoré poskytujú nové služby, ktoré sme predtým nemali.“
Na margo uzatvárania ekonomík sa Fama vyjadril, že súčasná skúsenosť, ktorou prechádzame, je úplne nezvyčajná. „Ak sa vrátime do roku 1918, zažili sme rovnaký druh pandémie na konci prvej svetovej vojny. V tom čase sme však neprijali rovnaké opatrenia, aké prijímame teraz, a odstavili celé ekonomiky. Takže naozaj nevieme, aká bude reakcia, kedy a či vôbec nájdeme liek. Aká bude napríklad reakcia spotrebiteľov v tomto okamihu? Každý chce vedieť, či bude zotavenie v tvare písmena V. Ale nikto to nevie, pretože nevie, čo budú ľudia robiť, keď to skončí.“
