oPeniazoch.sk, The Unz Review Foto: getty images
Vyzerá to tak, že koronavírus ďalej prehĺbi dlhotrvajúce rozdiely Európskej únie medzi severom a juhom. Hospodárske rozdiely medzi severnou a južnou Európou sa prejavujú prinajmenšom od konca 19-teho storočia a najmä od druhej svetovej vojny.
Podľa odhadov Európskej komisie sa ekonomika Talianska, Španielska a Grécka prepadne o viac ako 9 %. Na porovnanie, odhad pre priemer EÚ je 7,4 %. Francúzsko sa prepadne o 8,2 %, zatiaľ čo väčšina škandinávskych / germánskych krajín (Nemecko, Švédsko, Dánsko, Rakúsko, Fínsko) o menej ako 6,5 %.
Očakáva sa, že nezamestnanosť v únii tento rok stúpne zo 6,7 % na 9 %. Nezamestnanosť sa zvýši na 9,7 % v Portugalsku, na 10,1 % vo Francúzsku, 11,8 % v Taliansku, 18,9 % v Španielsku a 19,9 % v Grécku. V Nemecku by mala dosiahnuť 4 %.
Ešte pred recesiou COVID bola južná Európa na dobrej ceste k pomaly rastúcemu dlhu. Teraz sú tieto nádeje úplne stratené. Deficit porastie z 0,6 % HDP v roku 2019, na 8,3 % v tomto roku. Dlh sa zvýši na viac ako 102 % HDP. Viac ako 115 % to bude v prípade Španielska a Francúzska a takmer 160 % v prípade Talianska a 200 % v prípade Grécka. Naopak, dlh Nemecka vzrastie na 75 % HDP a Veľkej Británie na 102 %.
Z makroekonomického hľadiska je Francúzsko dnes súčasťou južnej Európy. Od roku 1965 do roku 2000 bolo podstatne bohatšie ako Británia. V deväťdesiatych rokoch asi také bohaté ako Nemecko, ktoré bolo poznačené pripojením bývalého komunistického východného Nemecka. Dnes, keď už nemá svoju vlastnú menu (na rozdiel od Británie) a ale má nadmerne regulovaný trh práce (v porovnaní s Nemeckom), nemožno poprieť, že Francúzsko zaostáva. Faktom je, že rozmanitejšie a diverzifikované časti západného sveta – Nemecko, Holandsko, škandinávske krajiny, Veľká Británia, väčšina severozápadnej Európy – sú aj naďalej ekonomicky dynamickejšie.
V 90-tych rokoch minulého storočia mohla Európska únia s istotou dúfať, že napriek značným nerovnostiam sa jej národy postupne zblížia a vyrovná sa aj ich životná úroveň. Tieto nádeje boli povzbudené zvláštnymi predpokladmi: že bohatstvo rastie na stromoch a všetci sú si rovní. Keď vznikla spoločná mena v rokoch 1999 – 2002, Európska centrálna banka vyhlásila, že verejný dlh krajín južnej Európy je rovnako bonitný ako dlh Nemecka a investície do nich boli účinne dotované. Nemecké a najmä francúzske banky pri tejto príležitosti skočili na masívne investície v južnej Európe, ktoré viedli najmä k hypertrofickému verejnému sektoru v Grécku a obrovskej majetkovej bubline v Španielsku. Bublina praskla približne v roku 2010.
To všetko má veľké politické dôsledky. Rozsah hospodárskej katastrofy v južnej Európe je pravdepodobne dôvodom, prečo nemecká kancelárka Angela Merkelová súhlasila s výrazným zdvojnásobením rozpočtu EÚ v priebehu nasledujúcich troch rokov o 500 miliárd eur, čím zvýšila pôžičky EÚ na financovanie prevodov do krajín zasiahnutých koronavírusom, najmä v južnej Európe.
Tento improvizovaný kvázifederálny systém je v histórii EÚ z hľadiska rýchlosti a rozsahu bezprecedentný. Je pozoruhodné, že Nemci, ak nepočítame vyjadrenie nemeckého ústavného súdu, v zásade akceptujú prijatie hromadných pôžičiek ECB v anglo-štýle na podporu hospodárstva. Ak bude pokračovať donekonečna, pravdepodobne to zabráni finančnej panike akú sme videli v rokoch 2010 – 2011 v južnej Európe, čo však má v strednodobom horizonte kontroverzné redistribučné a inflačné dôsledky.
Dnes, aj keď opomenieme vysoké čísla prisťahovalcov, sa zdá, že pôrodnosť v severnej Európe je o niečo vyššia ako v južnej a východnej Európe, pretože (potenciálni) rodičia požívajú nadštandardné služby v starostlivosti o deti a vyššie / bezpečnejšie príjmy. Ak sa južná Európa neobnoví ekonomicky, môžeme očakávať pokračujúce vymieranie obyvateľstva. Miera pôrodnosti zostane nízka, podnikavejšia mládež, najmä vzdelaná, smeruje na sever. Finančná a politická závislosť týchto krajín od severu porastie. Severoeurópske ekonomiky budú mať, samozrejme, úžitok z prílevu juhoeurópskych prisťahovalcov, sčasti pôsobiacich proti účinkom afroislamského prisťahovalectva.
Z politického hľadiska je dnes plodná pôda pre nestabilitu. Macron už nedokáže udržať na uzde rast nespokojnosti francúzskej populácie. Zdá sa, že Taliansko je na pokraji explózie, politické zriadenie aj bežní ľudia všeobecne sa čoraz viac stávajú proti EÚ. Hnutie piatich hviezd, populisticko-ľavicové hnutie skončilo. Nacionalistická Liga Mattea Salviniho sa dostáva do pozornosti ešte nacionalistickejších Bratov Talianska. Euro-globalizačná línia v týchto krajinách bude musieť zvládnuť tieto tlaky s ďalšími drvivými rokmi hromadnej nezamestnanosti a uťahovaniu opaskov. Taliansko má silné vyhliadky na to, aby sa v nadchádzajúcich rokoch rozhodovalo o prechode na národno-populistický režim a vstúpilo do radov V4.
Z dlhodobého hľadiska, 30 – 40 rokov, môžeme očakávať, že severná Európa bude natoľko nefunkčná, že ľudia uprednostnia život v južnej alebo východnej Európe. V súčasnosti tvoria ľudia farebnej pleti asi 20 % severozápadnej európskej populácie. Keď ich zastúpenie stúpne na 40 alebo 50 %, môžeme očakávať, že situácia bude skutočne veľmi nestabilná. Európske krajiny by sa dovtedy vo svete mohli dostať na okraj, bez priestoru na ďalšie výhovorky, klamstvá a polovičné opatrenia.
