oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA/AP
V londýnskej finančnej štvrti City sa objavujú prvé známky života. Makléri a obchodníci si kupujú v znovuotvorenom obchode kávu so sebou, záhradníci upravujú záhony s kvetmi okolo sochy vojvodu z Wellingtonu, ktorá sa týči pri stanici metra Bank v centre štvrti, upratovacie firmy utierajú kľučky dverí a leštia podlahy v halách bánk. Zápach dezinfekcie sa rúti ulicou. Je to vôňa pokroku, píše agentúra Bloomberg.
V posledných viac ako desiatich týždňoch sa v tomto európskom finančnom centre pohyboval len najnutnejší počet pracovníkov, najmä obchodníci, ktorí nemôžu pracovať z domova. Teraz, keď sa obmedzenia v Británii pomaly uvoľňujú, sa aj City pripravuje na návrat pracovníkov.
Je tu nádej, že City bude čoskoro opäť vyzerať ako miesto kypiace životom, ktoré láka kariéristov z celého sveta. Presun finančného priemyslu z domácich kancelárií späť do sklenených a oceľových veží je pre zdravie Británia dôležité. Obchod s peniazmi sa na britskej ekonomike podieľa asi siedmimi percentami. Kým sa globálna ekonomika nezastavila, vytváral ročný obchodný prebytok 44 miliárd libier.
Návrat ľudí späť ale bude oveľa komplikovanejší ako vytvorenie podmienok pre prácu z domu. Napríklad banky HSBC Holdins a UBS Group neplánujú, že by v dohľadnom čase požiadali väčšinu zamestnancov o návrat do kancelárií. Rovnako tak divízia správy aktív Deutsche Bank v Londýne. Podľa prieskum YouGov pre softvérovú firmu Okta iba jeden z kancelárskych zamestnancov sa chce vrátiť na plný úväzok do kancelárie.
V prvej vlne navrátilcov budú zrejme obchodníci, bankári zaoberajúca sa fúziami a akvizíciami a ďalší profesionáli, na ktorých sa vzťahujú prísne predpisy o obchodnom tajomstve a iné právne nariadenia. Nájdu tu radikálne zmenené prostredie. Na zamestnancov Royal Bank of Scotland čakajú pri vchode termovízia a meranie teploty. Podobné opatrenia môžu očakávať aj zamestnanci výškových budov, spolu s obmedzeným vstupom do výťahu a kuchyniek či vyznačením odporúčanej vzdialenosti na podlahách a jednosmerných schodiskách. Väčšina firiem chce dodávať zamestnancom rúška a ďalšie ochranné prostriedky.
Nový svet už bol zavedený aj inde. Zamestnanci UniCredit v Miláne musia mať po celý čas nasadené rúška. Vo Frankfurte vypla Deutsche Bank kávovary, aby zamestnanci nesiahali na tlačidlá. A schôdzky v konferenčnej miestnosti kvôli brainstormingu neprichádzajú do úvahy. V žiadnom prípade. Lepšie bude používať Zoom, a to aj keď sú všetci v kancelárii.
Niektorí vedúci pracovníci tiež uvažujú, či potrebujú všetky tie kancelárske priestory. Koncom apríla generálny riaditeľ banky Barclays Jes Staley novinárom povedal, že predstava umiestnenia 7000 ľudí do jednej budovy môže byť minulosťou.
Aj keď myšlienka zbaviť sa vysokých režijných nákladov vyzerá lákavo, odborníci od manažérov po psychológov uvádzajú, že to nie je dobrý nápad. Partner advokátskej kancelárie Hogan Lovells Michael Thomas tvrdí, že je dôležité sa vrátiť do kancelárie a obnoviť osobné stretávania. "Obchodné vzťahy sú vzťahy medzi ľuďmi, zvlášť v prípade práva, ktoré je o dôvere," hovorí Thomas. "Jemný rozdiel je dôležitý, aj nálada je dôležitá, a my musíme posúdiť postoj klienta."
Šéfovia by tiež nemali podceňovať daň z izolácie. Novinkou práce z domu môže byť vyhorenie z prepracovania alebo pocit márnosti a vylúčenia u tých zamestnancov, ktorí nedostávajú spätnú väzbu od svojich vedúcich, varoval generálny riaditeľ konzultačnej spoločnosti Mind Gym Octavius Black. Ľudia podľa neho potrebujú žartovanie a každodenný kontakt s kolegami, aby boli kreatívnejší a mohli ľahšie pokračovať v inovatívnych projektoch. To je dôležité nielen pre rozvoj silnej firemnej kultúry, pomáha to firmám aj k vyššej ziskovosti. "Myšlienka, že môžete ušetriť za kancelárske priestory a necháte ľudí pracovať z domu na neurčitý čas, by bola obrovskou chybou," myslí si Black. "Všetky tie rituály v práci sú dôležité, poskytujú kontext, pocit spolupatričnosti a sú v organizácii sociálnom lepidlom."
Aj keď sa firmy tomuto podivnému novému svetu prispôsobia, niet pochýb o tom, že ďalšia fáza tejto krízy bude drsná. Nebývalé obmedzenia pohybu donútia firmy prehodnotiť počet zamestnancov, prenájom komerčných nehnuteľností, technológiu aj podnikateľské modely. Aj tak, uprostred obáv, je dôvod veriť, že londýnska City, ktorú založili Rimania pred 2000 rokmi a ktorá za stáročia prežila mor, zničujúci požiar a bombardovanie, prežije aj koronavírus. Aj keď sa zmení, pretože niektoré zo stoviek reštaurácií a obchodov zrejme budú musieť zatvoriť.
Niektoré zmeny však môžu byť vítané. Viac ľudí by mohlo začať jazdiť do práce na bicykli, a niektoré ulice by sa tak mohli trvale uzavrieť pre motorové vozidlá. Viac práce z domu by tiež mohlo urýchliť prijatie zdravšej rovnováhy medzi prácou a voľnom. Jedna vec, ktorá sa však v City nezmení, je túžba byť v centre diania.
