oPeniazoch.sk, safalniveshak Foto: getty images
Niektorí ľudia mylne vyhodnocujú svoju spôsobilosť, vedomosti, kompetenciu. Myslia si, že sú v určitej oblasti oveľa lepší, než tomu v skutočnosti je. Táto „ilúzia dôvery“ je kognitívne skreslenie, ktoré nafukuje sebahodnotenie. Mimoriadne nebezpečné je to v prípade investovania.
Jedného dňa v roku 1995 istý zavalitý muž v strednom veku vykradol dve banky v americkom Pittsburghu. Urobil to za denného svetla, bez toho, aby mal na sebe pančuchu, či iné maskovanie. Pred odchodom z každej banky sa milo usmial do objektívu bezpečnostnej kamery. Netrvalo dlho a ešte počas noci polícia zatkla prekvapeného McArthura Wheelera. Keď mu ukázali záznamy z kamier, neveriacky na ne civel. „Ale veď ja som mal na sebe tú šťavu," zamumlal. Podľa všetkého si Wheeler myslel, že ak sa natrie citrónovou šťavou, zostane neviditeľný a záznam ho nezachytí. Koniec koncov, citrónová šťava sa používa ako neviditeľný atrament, takže pokiaľ sa nepriblížil k zdroju tepla, mal zostať úplne neviditeľný. Polícia dospela k záveru, že Wheeler nebol blázon ani na drogách. Len sa neuveriteľne mýlil.
Táto historka upútala pozornosť psychológa Davida Dunninga na Cornell University, ktorý spolu so svojím postgraduálnym študentom Justinom Krugerom pokračoval v štúdiu toho, čo sa vlastne udialo. Dospeli k názoru, že takmer každý vie rozumne posúdiť svoju spôsobilosť v rôznych oblastiach, ale niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že ich spôsobilosť je oveľa vyššia, než je v skutočnosti. Táto „ilúzia sebadôvery“ sa označuje ako Dunning-Krugerov efekt a opisuje kognitívne skreslenie, ktoré nafúkne sebahodnotenie. Keď jednoducho uveríte tomu, akí ste dobrí.
„Neviem o tom, že to neviem“ je niečo celkom znepokojujúce, vlastné ego potláčajúce. Ale v skutočnosti Dunning – Krugerovým efektom trpíme všetci. Pri riešení úloh, v ktorých nemáme odborné znalosti. Jednou z takýchto oblastí je napríklad investovanie na akciových trhoch alebo ekonomické predpovede. Často preceňujeme naše skutočné znalosti. Ale ešte horšie je, že nedokážeme rozpoznať našu vlastnú nekompetentnosť. Jednoducho preto, že sme nekompetentní.
Samozrejme, nie sme nekompetentní vo všetkom, čo v živote robíme, a tak nás Dunning- Krugerov efekt netrápi v kuse. Niekedy skúšame veci, ktoré vedú k priaznivým výsledkom. Ale inokedy, rovnako ako pri spomenutej citrónovej šťave, sú naše prístupy nedokonalé, iracionálne, neisté alebo jednoducho hlúpe.
Platí to aj opačnom garde. Keď si odborníci uvedomujú svoju odbornosť, často robia inú chybu. Predpokladajú, že aj všetci ostatní sú rovnako informovaní. Výsledkom je, že ľudia, či už sú nekompetentní alebo vysoko kvalifikovaní, sú často uväznení v bubline nepresného sebapoznania. Keď sme nekvalifikovaní, nevidíme svoje vlastné chyby. Ak máme mimoriadne kompetencie, nevnímame, aké nezvyčajné sú naše schopnosti.
Takže ak je Dunning – Krugerov efekt neviditeľný pre tých, ktorí ním trpia, čo môžu urobiť, aby zistili, nakoľko sú skutočne dobrí v rôznych veciach? „Najprv požiadajte o spätnú väzbu od ostatných ľudí a zvážte ju, aj keď je ťažké ju počuť. Po druhé, a čo je dôležitejšie, neustále sa učte. Čím viac sa stávame informovanými, tým menej je pravdepodobné, že v našej kompetencii budeme mať neviditeľné diery. Možno to všetko scvrkáva na to staré príslovie: keď sa hádate s bláznom, najprv sa uistite, že druhý človek nerobí to isté,“ hovorí Dunning.
Trik je v tom, že nesmiete klamať ilúziami nadradenosti ale naučiť sa presne prehodnocovať svoje kompetencie. Koniec koncov, ako údajne povedal najslávnejší mysliteľ Konfucius, poznať rozsah vlastnej nevedomosti je najdôležitejšou časťou našich vedomostí.
