oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Sever proti Juhu. Tentokrát to nie je román opisujúci udalosti z polovice 19. storočia v Severnej Amerike. Dnes sa takáto vojna odohráva vo vnútri eurozóny.
Súboj južnej a severnej Európy sa počas krízy vyvolanej ochorením Covid19 postupne vyostruje. Boj na fronte medicíny sa odzrkadľuje na ekonomike každým týždňom viac a viac. Koordinácia postupu medzi krajinami nie je v týchto časoch zrovna najsilnejšia stránka európskej komunity. Spoločný postup kríval na všetky 4 nohy už pri zabezpečovaní ochranných pomôcok a zdá sa, že o nič lepšie to nie je pri eliminácii negatívnych prejavov na ekonomiky krajín EÚ.
Podľa správ rakúskej ORF sa ministri financií EÚ v utorok 7.4. pokúšali niekoľko hodín nájsť spoločné riešenie pre ekonomiky členských krajín. Žiaľ pre odlišné postoje krajín z juhu a zo severu Európy sa riešenie nehľadalo ľahko. Skupina ministrov financií z južnej časti Európy navrhovala získanie zdrojov na sanáciu ekonomík cez emisiu dlhopisov. Krajiny ako Nemecko, Holandsko či Rakúsko presadzovali financovanie podnikateľských potrieb v následnosti na pandémiu cez Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), u nás známy aj ako Euroval. Ako sa vyjadril šéf Euroskupiny Mario Centero "po 16 hodinách sme sa priblížili k riešeniu, ale ešte nie sme v cieli". Aj z tohto dôvodu Centero videokonferenciu ministrov prerušil a pokračovanie bolo vo štvrtok 9.4.
Riešenie sa napokon našlo po ďalšom maratóne videokonferencií štvrtok večer. Aj podľa portálu Euraktiv je však výsledok skôr slabším kompromisom, než skutočným masívnym liekom pre silno naštrbenú ekonomiku EÚ.
Ak výsledok zhrnieme, vieme skonštatovať, že Taliansku a Francúzsku sa zatiaľ nepodarilo presadiť ich požiadavku na emisiu tzv. koronabondov. Spoločný názor sa našiel pri skôr krátkodobých opatreniach. Jedným z nich je spomínaný ESM, ktorý by vedel v krajinách pomôcť finančnými injekciami do postihnutých odvetví. Druhé opatrenie by mohla priniesť schéma úverov cez Európsku investičnú banku a tretí okruh, kde panuje zhoda je takzvaný kurzarbeit. Sú to však len krátkodobé opatrenia na "uhasenie" akútnych požiarov a ako sa bude dlhodobo naprávať prepad v tvorbe HDP ešte jasné nie je.
Až 9 krajín z 19 člennej skupiny eurozóny sa prikláňa k spoločnej emisii dlhopisov. Hlavným argumentom zástancov tejto metódy je solidarita. Ako uvádza vo svojom komentári BBC tie najviac postihnuté krajiny boli zaskočené chladnou reakciou členov EÚ pri požiadavkách na zdravotnícku pomoc v najťažších časoch epidémie. Talianski starostovia spolu s niekoľkými poslancami talianskeho parlamentu si dokonca v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung zaplatili celostranový inzerát, ktorým sa obracajú na "drahých priateľov v Nemecku" a propagujú riešenie finančných dopadov pomocou spoločného dlhopisu krajín Eurozóny. Nemcom v inzeráte pripomínajú prejav solidarity v roku 1953, kedy 21 štátov Nemecku odpustilo polovicu dlhov a na zvyšok poskytlo odklad. Ako ďalej argumentujú talianski komunálni politici, tieto ústupky zabránili tomu, aby Nemecko vyhlásilo štátny bankrot.
V severnom Taliansku mnohí starostovia už zvesili z oficiálnych budov a radníc vlajky EÚ ako symbol nesúhlasu a nespokojnosti s nedostatočnou podporou v ťažkých chvíľach. Odmietnutie aj ich ekonomických návrhov môže viesť k vzrastajúcej nálade smerom k odchodu Talianska podľa vzoru Brexit. Aj španielsky premiér Pedro Sanchéz varoval Euroskupinu, že ak sa nepodarí prísť s rozsiahlym a odvážnym opatrením na pomoc najviac postihnutým členom, môže to viesť k rozpadu spoločenstva.
V čom je pre Talianov a Španielov spoločný korona dlhopis tak atraktívny?
V prvom rade by za jeho splácanie ručili aj iné štáty eurozóny. V druhom rade by vzhľadom na "rozklad rizika" mal takýto cenný papier mať lepší rating a tým pádom by mal niesť aj nižší úrok, ako dlhopis vydaný len vládou povedzme Talianska. Nešťastnou zhodou okolností je Taliansko krajinou s najvyšším počtom obetí Covidu19 a zároveň s najvyšším pomerom dlhu k HDP. Finančne disciplinované krajiny ako Holandsko, Rakúsko, či Nemecko sa obávajú, že budú musieť v prípade potreby "zaskočiť" za iných dlžníkov a splácať investorom prostriedky z koronabondov. Ďalším nedostatkom návrhu na spoločnú emisiu korona dlhopisov je, že neexistuje subjekt, ktorý by takúto emisiu realizoval. Neexistuje zastrešujúca organizácia, ktorá by vlastne cenné papiere emitovala a výnos z nich distribuovala v prospech účtov jednotlivých krajín. Podľa názoru Clemensa Fuesta, šéfa nemeckého inštitútu IFO, by vybudovanie takej organizácie trvalo niekoľko mesiacov.
Počas rokovaní Euroskupiny nemecký minister financií Olaf Scholz vyhlásil za prejav solidarity to, že ESM sa môže zapojiť do schémy úverovania najviac zasiahnutých krajín. Zdroje v ESM a systém ručenia boli pôvodne koncipované ako reakcia na grécku krízu. Podľa aktuálnych návrhov by uvoľnenie úverov z ESM pre potreby financovania zdravotníctva nemalo byť naviazané na žiadne úsporné opatrenia a škrty. Jedinou podmienkou by malo byť použitie zdrojov z tejto pomoci výlučne na priamu podporu zasiahnutých nemocničných zariadení a zdravotníckeho systému.
Euroval bol doteraz predmetom kritiky za tvrdé podmienky v oblasti reformných škrtov a úsporných opatrení, ktoré boli vyžadované na oplátku za poskytnutie podpory. Na účel riešenia zdravotníctva po koronakríze je v ESM k dispozícii až 240 miliárd eur. Podľa názoru nemeckého a rakúskeho ministra financií je ESM riešením pre najviac zdevastované ekonomiky. Rakúsky minister financií Gernot Blümel prirovnal rozhovory o ESM k situácii, keď "sa krajiny zdráhajú nastúpiť do pripraveného záchranného člna a hovoria, že chcú väčší a krajší čln, s lepším interiérom a nech to zaplatí niekto iný ". Podľa schválenej schémy by ESM mohol byť využitý aj pre sanáciu podnikateľskej sféry, no takáto pomoc bude podmienená úspornými opatreniami, ako to bolo v prípade pomoci pre grécku ekonomiku.
Ďalšie riešenie, pri ktorom sa našla zhoda medzi ministrami je financovanie s asistenciou Európskej Investičnej Banky. Členské krajiny by mali vystaviť štátne garancie celkovo v objeme 25 miliárd eur. S pomocou tohto záručného programu by vedela EIB zabezpečiť až 200 miliárd eur úverových zdrojov pre financovanie podnikov.
Po krátkodobom výpadku dopytu po dlhopisoch sa ukazuje, že investori začínajú opäť dôverovať ekonomike. Toho dôkazom je aj emisia dlhopisov Slovenskej republiky z utorka 7.4. S pomocou troch domácich bánk sa podarilo na trhu umiestniť dlhopisy so splatnosťou 10,5 roka v celkovom objeme 1,5 miliardy eur. Výnos pre investora pri vydaní dlhopisu dosiahol podľa portálu investujeme výšku 1,052 % p.a.
Európska únia stojí na prahu udalostí, ktoré žiaľ môžu viesť k jej rozdeleniu. Nebude žiadnym prekvapením, ak po Brexite budeme svedkami Italexitu, pretože nálada v Taliansku vo vzťahu k EÚ nie je na dobrej ceste.
