oPeniazoch.sk, theconversation Foto: getty images;SITA/AP
Vo svete koronavírusu si politici často mýlia súčasnú hospodársku situáciu s recesiou. Súčasný pokles výroby a zamestnanosti nie je spôsobený klesajúcim dopytom alebo ponukou, ako je to bežné v prípade špirály recesie. Tentoraz je to preto, že vlády odstavujú obrovské časti hospodárstva. Je to ich reaktívna politika, ktorá vedie do recesie, ktorej sa ale dá vyhnúť.
Vezmime si jeden extrémny hypotetický príklad. Vláda nariadi, že všetky firmy zostanú zatvorené počas jedného náhodne vybraného utorka. Povinná dovolenka. Od ľudí sa žiada, aby zostali doma. Čo sa stane v stredu? Nebude to mať žiaden významnejší hospodársky vplyv. Zamestnanci, spotrebitelia a firmy začnú v stredu tam, keď v pondelok skončili. Dalo by sa dokonca predstaviť, že by sa toto odstavenie trhu, alebo „ekonomická pauza“, predĺžilo na dva alebo tri dni, a to bez výrazného efektu. Odstavenie trhu by mohlo pokračovať, pokiaľ by spotrebitelia, zamestnanci a firmy dokázali prejsť do stavu „pozastavenej hospodárskej činnosti“. Každý by výrazne znížil svoju hospodársku činnosť, ale kriticky si zachováva svoju schopnosť obnoviť svoje ekonomické činnosti tam, kde prestali.
Príliš dlhé zatvorenie trhu by nás viedlo do recesie. Spotrebitelia by neboli schopní platiť svoje nájomné a hypotéky a v rámci hospodárstva by sa vyskytli reťazové reakcie neplatenia účtov. To by zase znížilo dopyt a podniky by boli nútené prepúšťať zamestnancov. Ocitli by sme sa v špirále recesie. Aby sa tomu zabránilo, je potrebný zásah vlády. Vlády musia zabezpečiť, aby sa spotrebitelia, zamestnanci a podniky počas tohto stavu pozastavenia nedegenerovali. Musia byť schopní začať po uzavretí trhu, kde predtým skončili.
Bohužiaľ príliš veľa našich generálov bojuje s chybným prístupom. Jednoducho skúšajú do ekonomiky napumpovať obrovské sumy. To fungovalo v období recesie 2008 – 2009. Je to rozumný prístup, keď šok alebo spomalenie ponuky alebo dopytu vedie k „normálnym“ podmienkam recesie. Ale dnes je to inak.
Napríklad od tvorcov politiky sa žiada, aby minuli obrovské peniaze za udržanie leteckých spoločností nad vodou. Zvýši to dopyt? Nie, ľudia nelietajú. Potrebujeme v tejto chvíli mať vo vzduchu tak veľa lietadiel? Nie. Namiesto toho sa pravdepodobne stane, že letecké spoločnosti jednoducho prepustia zamestnancov, ktorých nepotrebujú, nebudú lietať bez pasažierov a peniaze si dajú do vrecka. Tí prepustení zamestnanci prestanú míňať prostriedky, nebudú vládať splácať hypotéky, znížia spotrebu a máme tu špirálu recesie.
Podobne aj hotovostná podpora pre každého, šek v hodnote 1 000 USD. Postačí to na pokrytie nájomného a hypotéky a potravín a iných účtov po dobu šiestich alebo 12 mesiacov, berúc do úvahy desať miliónov žiadostí o zamestnanie podaných v posledných týždňoch? Sú to obrovské vládne výdavky, ale nebude to stačiť.
Namiesto toho sú tu štyri cielené politiky, niektoré z nich sa prijímajú v niektorých častiach sveta, by dohromady dokázali zabezpečiť rýchle oživenie hospodárstva:
- Dať „pauzu“ celej ekonomike, konkrétne na všetky dlžné peniaze, vrátane nájmov a hypoték,
- Požadovať od firiem, aby zamestnancov posielali na dovolenku a nie ich prepúšťali a aby po reštarte podnikania im obnovili ich platy,
- Zabezpečiť, aby jednotlivci mali dostatočný príjem na pokrytie potrieb v oblasti stravovania a lekárskej starostlivosti,
- Poskytovať finančnú podporu firmám, aby sa zabezpečilo, že v stave „pozastavenia“ nezbankrotujú.
Prvé dva body sú zásadné, pretože ide o opatrenia, ktoré zaistia, aby firmy nezačali s prepúšťaním, a aby sa nedostali do bankrotu. Po skončení krízy sa musí týmto firmám poskytnúť možnosť začať sa odznova (v hypotetickú stredu). Podobne potrebujeme od zamestnancov a spotrebiteľov, aby sa vyhýbali omeškaniam s platbami hypoték a rôznych úverov.
Napríklad podnikateľ, ktorý sa chcel presadiť v gastrobiznise, sa dnes obáva, že všetky investície do reštaurácie, ako bolo vybavenie kuchyne, prestavba a zariadenie interiéru, boli úplne zbytočné, pretože kvôli koronavírusu má zatvorené a nedokáže platiť nájomné. Ak by však mohol dostať „pauzu“ na splátky úveru a získať nejaký základný príjem, aby prežil, možno by sa mu podarilo prečkať túto krízu. Zavedenie politiky „pozastavenia“ tiež znižuje zaťaženie vlády, pretože je razom menej účtov, ktoré musí dotovať a teda aj viac priestoru na podporu pozastavenej ekonomiky na dlhší čas.
Niektoré krajiny sa uberajú týmto smerom, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie bývania. Taliansko urobilo v tomto smere polovičný krok pozastavením splátok hypoték. Spojené kráľovstvo stanovilo de facto trojmesačné odloženie splátok nájomného a hypotekárne prázdniny pre postihnutých vlastníkov nehnuteľností a sľubuje zaplatiť až 80 % platov pracovníkov. Na Slovensku kabinet schválil možnosť odložiť si splátky úverov na 9 mesiacov a pomoc ekonomike, ktorá bude stáť miliardu eur mesačne na priamych platbách a pol miliardy na bankových zárukách.
Samozrejme, neexistujú dokonalé riešenia, ale vďaka implementácii politík, ktoré uznávajú, že stav pozastavenia ekonomiky nie je to isté ako štandardná špirála recesie, sa jedného dňa každý môže vrátiť do práce. Zostáva dúfať, že to nebude príliš vzdialená budúcnosť.
