Hoci Čína tvrdí, že je v boji proti novému koronavírusu úspešná, milióny ľudí v krajine prišli o prácu pre pokles ekonomiky v dôsledku blokád. To ohrozuje ambiciózny cieľ čínskej vlády vykoreniť chudobu.
Peking sa snaží znovu oživiť hospodárstvo po tom, ako sa takmer zastavilo pre rozsiahle blokády, ktorých cieľom bolo obmedziť šírenie nového koronavírusu. Veľa firiem má za sebou "hrboľatý reštart", pričom najväčšie bremeno problémov spadlo na plecia ich zamestnancov.
Napriek tomu, že je Čína krajinou mrakodrapov a high-tech inovácií, milióny jej obyvateľov majú stále slabé príjmy. Približne 5,5 milióna Číňanov na vidieku žije v chudobe, ktorú vláda definovala ako príjem nižší než 2300 jüanov ročne (299,83 eura).
Problémy v ekonomike tak ohrozujú kľúčový cieľ komunistickej strany, ktorá by chcela, aby sa Čína do konca roku 2020 stala „stredne prosperujúcou spoločnosťou“. Tento cieľ si stanovila dlho predtým, ako sa vírus objavil.
Pandémia ohrozuje tiež dlhodobú tichú dohodu medzi ľuďmi a stranou, že je možné obetovať slobodu výmenou za hospodársky pokrok. To do značnej miery tvorí základ legitimity autoritárskej vlády.
Čína má len málo prostriedkov na sociálne zabezpečenie. Záchranná sieť pre tých, ktorí prídu o prácu, je tak nedostatočná, čo znamená masovú nezamestnanosť – a tá vyvoláva strach z nepokojov.
Štatistiky signalizujú, že počet nezamestnaných prudko stúpol. V období od decembra do februára sa zvýšil o približne päť miliónov.
Prieskum súkromnej spoločnosti Caixin za marec ukázal, že firmy v sektore služieb znížili rekordný počet pracovných miest.
Vzhľadom na to, že veľká časť zvyšku sveta je stále zablokovaná, očakáva sa, že pandémia negatívne ovplyvní dopyt po čínskom tovare. Analytici spoločnosti Nomura, ktorá poskytuje finančné služby, odhadujú, že čínsky exportný sektor môže stratiť zhruba 18 miliónov pracovných miest, čo je takmer tretina pracovnej sily v priemysle.
A rastúca nezamestnanosť bude tvrdou ranou pre spotrebu, kľúčovú hnaciu silu čínskej ekonomiky. Zamestnanci aj firmy už začínajú pociťovať vysychanie toku hotovosti.
Niektoré firmy prijali drastické opatrenia, aby zostali solventné, vrátane vyplácania len minimálneho príspevku na prežitie.
Peking umožnil firmám neuhradiť niektoré odvody do systému sociálneho zabezpečenia vrátane príspevkov do dôchodkového fondu, poistenia v nezamestnanosti a pracovných úrazov. To by sa mohlo dotknúť najzraniteľnejších zamestnancov.
Strata pracovných miest tiež zvyšuje pravdepodobnosť prepustenia migrujúcich robotníkov a ich návratu do odľahlých vidieckych oblastí a prepadu do chudoby. To všetko podkopáva snahu vlády v Pekingu odstrániť chudobu.
