oPeniazoch.sk, Financial Times Foto: SITA/AP
Čo oznámia ministri financií na svojom zasadnutí euroskupiny? Najdôležitejšie je, aby schválili balík opatrení vyhlásený Európskou komisiou v piatok, vrátane záväzku uplatňovať maximálnu flexibilitu na rozpočtové pravidlá regiónu.
V eurozóne je teraz otázkou to, ako bude vyzerať fiškálna reakcia, videostretnutie ministrov financií poskytne niekoľko prvotných poznatkov. Úradníci neočakávajú, že prinesie mimoriadny zlom, ale iba počiatočnú reakciu v zdĺhavom pokuse o záchranu hospodárstva eurozóny. Tá bude zahŕňať čo najlepšie využitie klauzuly „neobvyklých udalostí“, ktorá krajinám umožňuje dočasne opustiť plnenie cieľov znižovania dlhu a deficitu. Holandský minister financií Wopke Hoekstra, jeden z jastrabov euroskupiny, v nedeľu vyhlásil, že blok čelí „výnimočnej situácii“. "S tým, čo sa teraz deje, musíte stáť bok po boku a ponúkať potrebnú flexibilitu," uviedol.
Agresívnejšia úľava rozpočtových pravidiel, ktorá by sa uplatňovala v celej eurozóne, sa zatiaľ ponecháva v zálohe. Ministri sa tiež budú snažiť získať impozantnú sumu, ktorá by predstavovala palebnú silu na záchranu ekonomík. Vypočítanie nebolo jednoduché. ECB používa ultrakonzervatívnu metódu: vylučuje akékoľvek opatrenia, ktoré nemožno vyčísliť alebo ktoré budú kompenzované neskôr ako odložené platby daní. Odhaduje sa, že 19 členov eurozóny prijalo 39,04 miliárd eur na výdavkové záväzky súvisiace s vírusom. Táto suma na úrovni 0,33 % HDP eurozóny, je nič v porovnaní s výdavkovým programom vo výške 200 miliárd eur koordinovaným Bruselom a členskými štátmi EÚ po finančnej kríze v roku 2008, ktorá bola v hodnote 1,5 % HDP.
Napríklad Francúzsko predpovedalo, že vynaloží desiatky miliárd na reakciu voči koronavírusu, ale vyčíslenie presnej sumy je na začiatku procesu mimoriadne ťažké. Ministri navyše musia oznámiť, ako nasadia v reakcii na krízu kolektívne nástroje vrátane rozsiahlej súvahy Európskej investičnej banky.
Väčšina doteraz ohlásených opatrení sa zamerala na ochranu spoločností a ich zamestnancov pred najhoršou krízou a zároveň na podporu systémov zdravotnej starostlivosti. Vlády poskytujú pracovníkom, ktorí nemôžu pracovať alebo sú zamestnaní na čiastočný úväzok, kombináciu daňových moratórií, predĺžení platieb na sociálne poplatky, pôžičiek a mzdových dotácií. V rámci plánu 25 miliárd eur, ktoré prisľúbilo Taliansko, Rím dočasne pozastavil platby za hypotéky a iné dlhy. Tieto opatrenia sa dajú len ťažko presne stanoviť, ich cieľom je zabrániť tomu, aby sa počiatočný šok z vírusu vyvinul v to, čo ekonómovia nazývajú „sekundárne“ zásahy do domácností a spoločností.
Niektorí politici naliehajú na ministrov financií, aby dnes oznámili veľký balík fiškálnych stimulov. Napríklad Iratxe Garcíová, predsedníčka sociálnych demokratov v Európskom parlamente, sa v pondelok spojí s kolegami socialistami Christophe Rouillonom a Sergei Stanishevom, aby vyzvali euroskupinu, aby predložila „správny stimulačný balík dohodnutý na európskej úrovni“. Nie všetci ekonómovia si však myslia, že je na to ten pravý okamih, pretože mnohé krajiny sú v izolácii a milióny ľudí nemôžu ísť von a peniaze minúť. „Nemyslím si, že v tejto fáze je všeobecná fiškálna expanzia užitočná, pretože problém neodstráni,“ povedal Lex Hoogduin, profesor na univerzite v Groningene a bývalá dvojka holandskej centrálnej banky. "Prečo by ľudia začali míňať viac peňazí, keď ste im povedali, aby zostali doma?"
Komplikujúce sú nerovnomerné tlaky, ktoré kríza prinesie na financie rôznych členov eurozóny. Napríklad Berlín má dobrú pozíciu so silným rozpočtom a systémom dobre prispôsobeným na podporu likvidity firiem a jednotlivcov, pričom využíva svoju štátnu rozvojovú banku KfW a posilnený „Kurzarbeit“ alebo krátkodobý pracovný program.
Mzdy asi 1,5 milióna Nemcov boli dotované Kurzarbeitom počas finančnej krízy v roku 2008 – chrániac krajinu pred prudkým nárastom nezamestnanosti – podľa Deutsche Bank, celkové náklady pre daňovníka dosiahli približne 8 miliárd eur. Niekoľko krajín, vrátane Francúzska, Holandska a Dánska, teraz nasleduje Nemecko s podobnými schémami. Niektorí ekonómovia sa však obávajú, že najmä Taliansko s blížiacim sa dlhom k 140 % HDP, môže riskovať, že oslabí svoju solventnosť, ak v reakcii na vírus zavedie zle cielené a nadmerné stimulačné balíčky. „Musia si dať pozor, aby sa nestali základom novej krízy štátneho dlhu,“ hovorí Jörg Krämer, hlavný ekonóm nemeckej Commerzbank.
Podobne ako v prípade poslednej krízy, bude mať preto aj naďalej zásadný význam kolektívna reakcia ministerstiev financií. Vystáva však otázka, akú úlohu by mal zohrávať európsky mechanizmus pre stabilitu, štátny záchranný fond eurozóny vo výške 500 miliárd eur. Počas piatkovej výzvy vedúcich predstaviteľov národných ministerstiev financií to bol dôležitý bod diskusie na prípravu pondelňajšieho zasadnutia euroskupiny.
Jednou z možností by bolo poskytnúť vládam preventívne úverové linky ako spôsob upokojenia trhov – vždy však existuje riziko, že to vyšle opačný signál, že krajina je v núdzi. EMS tiež podporil myšlienku, že by mohol byť vybavený novými, flexibilnejšími úverovými právomocami podľa vzoru nástroja rýchleho financovania MMF. To by sa dalo dosiahnuť bez toho, aby bolo potrebné meniť zakladateľskú zmluvu organizácie.
Diplomati EÚ však varujú, že takéto kroky sú ešte vzdialené, a že pre nové právomoci neexistuje politický konsenzus. Jedným z hádaniek ministrov financií, ktoré je potrebné vyriešiť, je, ako objasniť trhom, že EMS je k dispozícii, bez toho, aby sa investorom vyslal signál, že krajina skutočne potrebuje pomoc.
