oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto: getty images
Ekonómovia začínajú hromadiť dôkazy o tom, že chudoba nepramení z ľahostajnosti, či lenivosti. Dnes žijeme vo svete neistoty, každé nesprávne rozhodnutie alebo nešťastie môže mať katastrofálne následky. Každodenný život si vyžaduje obrovské množstvo kognitívneho úsilia s ktorým sa spája neustály stres. Píše o tom Noah Smith na stránkach Bloombergu.
Povaha chudoby v bohatých krajinách sa zmenila. Druh materiálnej deprivácie, ktorá je bežná v rozvojových krajinách, je už minulosťou. Prevláda existenčná neistota, ktorá už nahradila abstinenčnú depriváciu ako základný ukazovateľ chudoby.
Mnohí veria, že spadnúť do chudoby sa dá jednoducho vďaka životnému štýlu, slabému úsiliu, či zlých individuálnych rozhodnutí. Keby sa ľudia jednoducho riadili takzvanou postupnosťou úspechu – dokázali správne načasovať vstup do manželstva a narodenie dieťaťa, dostatočný čas venovali štúdiu, tvrdo pracovali a tak ďalej, nemuseli by klesnúť pod hranicu chudoby. Podľa tohto názoru sú programy sociálneho zabezpečenia, ako lístky na jedlo (USA) sociálne byty, či základný garantovaný príjem, kontraproduktívne, pretože odrádzajú od úsilia a vytrvalosti, bez čoho sa chudobní ľudia sami nedokážu postaviť na vlastné nohy. Táto myšlienka sa však pravdepodobne opiera o hlboké nepochopenie toho, ako vyzerá život chudobných.
Ekonóm Sendhil Mullainathan z Harvardskej univerzity sa snaží o lepšie pochopenie problému chudoby. V roku 2013 vydal so spoluautormi Anandi Manim, Eldarom Shafirom a Jiayingom Zhaom priekopnícku prácu s názvom „Chudoba ovplyvňuje kognitívne funkcie“. Vedci zistili, že keď ľudia s nízkymi príjmami v New Jersey premýšľali o svojich financiách, ich kognitívna výkonnosť klesla. To sa však nestalo u subjektov s vyššími príjmami. To naznačuje, že stres zaťažuje myseľ viac ako financie. V druhom experimente s indickými poľnohospodármi zistili, že kognitívna výkonnosť je horšia pred zberom úrody, keď sú ich finančné prostriedky obmedzené. Mullainathan preniesol tento výsledok do všeobecnej teórie chudoby. Nedostatok vyvoláva stres, čo vedie k zlým rozhodnutiam, čo spôsobuje ešte väčší nedostatok. Chudobní ľudia sú tak uväznení vo vyčerpávajúcom cykle neistoty.
Pre podporu tejto teória potrebujeme viac dôkazov. Viaceré nedávne štúdie chudobných ľudí v rozvojových krajinách (aj keď nie všetky) zistili niečo podobné. Vo svojej práci z roku 2019 Mullainathan spolu s ekonómami (Supreet Kaur, Frank Schilbach a Suanna Oh) zistil, že indickí zmluvní výrobcovia zvyšujú svoju produktivitu hneď po prijatí platby v hotovosti. Ananda Mani a Guilherme Lichand sa zamerali na poľnohospodárov v chudobnej oblasti Brazílie. Zistili, že nielen sucho, ale aj nutnosť premýšľať o suchu, znižujú kognitívnu výkonnosť.
Ekonómovia Vojtěch Bartoš, Michal Bauer, Julie Chytilová a Ian Levely tiež zistili, že keď sa ugandskí poľnohospodári zaoberajú premýšľaním o problémoch súvisiacich s chudobou, častejšie vyhľadávajú zábavu a odkladajú prácu. Teda aj keď sa chudobní ľudia vyhýbajú usilovnosti, môže to byť skôr kvôli stresu než uspokojeniu.
Zdá sa, že dôkazy v prospech Mullainathanovej teórie sa začínajú hromadiť. Tieto štúdie však vo všeobecnosti zahŕňajú buď laboratórne experimenty, ktoré sa nemusia vzťahovať na skutočný svet, alebo štúdie z rozvojových krajín. Pre skutočné dôkazy budú ekonómovia potrebovať údaje o každodennom správaní sa chudobných ľudí v rozvinutých krajinách. Výskumníci by napríklad mohli použiť náhodné načasovanie vládnych podporných programov, aby zistili, či prísun hotovosti umožní chudobným robiť menej zlých rozhodnutí.
Ak by sa táto teória nakoniec potvrdila, malo by to dôležité následky na vládne kroky v zmierňovaní chudoby. Namiesto toho, aby boli dávky podmienené prácou, ktorá jednoducho pridáva ešte jeden zdroj stresu a rizika, by sociálne zabezpečenie malo byť a bez tohto nároku. Základný garantovaný príjem každý mesiac, ako aj zaručené výhody, ako je zdravotná starostlivosť, by odstránili množstvo kognitívnej záťaže chudobných a umožnili by im zamerať sa skôr na to, aby sa čo najskôr dostali z chudoby, než aby dokázali prežiť z jedného na druhý deň.
