oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Ak existuje spoločenská objednávka na veľkú investíciu, často sa stáva, že rozpočtové pravidlá neumožnia štátnemu sektoru vo vlastnej réžii projekt zrealizovať. Vtedy obvykle prichádza na pretras téma PPP – verejno-súkromného partnerstva.
Lenže diabol je vždy zašitý v detailoch. Niekoľko príkladov „spackaných“ PPP projektov máme aj u nás doma. Veď iba nedávno sme na vlastnej koži pocítili protesty prepravcov kvôli mýtnemu systému od Skytoll-u. Za 7 rokov zarobil verejný partner v tomto projekte, Národná diaľničná spoločnosť, o 1 miliardu eur menej, ako sa pôvodne plánovalo. Súkromný poskytovateľ služieb si jednoducho účtoval viac, ako pôvodne mal.
Zaujímavá informácia na tému PPP však prišla nedávno z Grécka. Po dlhých prieťahoch, odkladoch a odsúvaní bol poklepaný základný kameň nového letiska na Kréte. V mestečku Kasteli slávnostne otváral 8. februára grécky premiér Kyriakos Mitsotakis výstavbu medzinárodného letiska, ktoré má nahradiť dnešné letisko v Heraklione. Plány na výstavbu nového leteckého prístavu siahajú ešte do 80. rokov minulého storočia, kedy o ňom po prvý krát ako o návrhu hovoril vtedajší premiér Andreas Papandreu. Lenže rôzne prekážky a neľahká ekonomická situácia projekt dlhé roky brzdili. Pôvodne sa plánovalo, že prví pasažieri z Kasteli budú lietať v roku 2014. Ako uvádza ekatimerini.com vláda sa do roku 2010 niekoľko krát pokúšala o vypísanie súťaže na koncesiu, no dlhová kríza a úsporné opatrenia v Grécku vždy odlákali investorov. Medzi pôvodných záujemcov patrili napríklad konzorciá Vinci a Ellaktor, alebo Zurišské letisko spolu s China State Construction Engineering.
Staré letisko Nikosa Kazantzakisa v Heraklione, ktoré je v prevádzke od roku 1937 už musí obsluhovať viac ako 8 miliónov pasažierov ročne. Ako píše portál greekreporter, doprava v okolí Heraklionu je spomalená a hladina hluku v meste prekračuje prípustné hodnoty. Nové letisko by malo mať dve pristávacie dráhy a kapacitu v úplnej špičke až 15 miliónov pasažierov za rok. Celkové náklady aj s potrebnou vyvolanou infraštruktúrou by mali dosiahnuť 1,2 až 1,5 miliardy eur. Nové pristávacie dráhy by mali nadviazať na dnešné vojenské letisko pri obci Kasteli, no potrebná bude rozsiahla cestná výstavba, ktorá umožní obsluhu pasažierov prichádzajúcich na Krétu.
Ministerstvo dopravy podľa portálu argophilia udelilo licenciu na vybudovanie a prevádzku konzorciu pod názvom Ariadne Airport. Za týmto konzorciom stoja spoločnosti GEK Terna z Grécka a GMR z Indie. Terna je holdingom, ktorý podniká v energetike a infraštruktúre a jeho najväčším akcionárom je Holandská skupina VolkerWessels ako uvádza aj denník ekatimerini.com. Druhým partnerom je Indická skupina GMR, ktorá podniká vo výstavbe a prevádzke infraštruktúry v sektoroch energetiky a dopravy. GMR už vlastní niekoľko licencií na výstavbu a prevádzku letísk nielen v Indii, ale aj v Turecku či na Filipínach. Tieto dve súkromné spoločnosti obdržali licenciu na výstavbu a prevádzku nového letiska počas nasledujúcich 35 rokov. Podľa informácií portálu en24.news bude štát v prevádzkovej spoločnosti držať 46 % a súkromné firmy si podelia 54 %-ný balík. Finančné vklady zo strany vlády by mali dosiahnuť 180 miliónov eur v prvej fáze a neskôr ďalších 125 miliónov eur. GEK a GMR do spoločného podniku zainvestujú 160 miliónov eur.
Výstavba by mala trvať do roku 2025, kedy sa predpokladá prvé pristátie komerčného lietadla. Na projekte by celkovo malo nájsť prácu 7000 ľudí nielen počas výstavby, ale aj v čase plnej prevádzky. Význam letiska v Kasteli dokazuje aj skutočnosť, že po Aténach je Kréta druhým najfrekventovanejším letovým cieľom v Grécku. Súčasné letiská v Chanii a v Heraklione však už postupne dosluhujú, majú každé len jednu plnohodnotnú dráhu a technologicky už nevyhovujú moderným štandardom. Navyše sú čiastočne využívané aj ako vojenské letiská. Vláda očakáva, že z prevádzky nového letiska by počas 35 rokov koncesie malo do štátneho rozpočtu pritiecť 1,2 miliardy eur. Snáď to Gréci zvládnu lepšie než to doteraz predviedla naša NDS s príjmami z mýta.
