BIS vidí zmenu klímy ako zelenú labuť

Pridajte názor  
BIS vidí zmenu klímy ako zelenú labuť
Zdroj: BIS, Economonitor
Foto: getty images


11. 2. 2020 - Centrálne banky by sa podľa Banky pre medzinárodné platby mali zamerať na zmenu klímy v rámci ich mandátu týkajúceho sa zachovania finančnej stability. Ide o neľahkú úlohu, pretože dopady a neistota sa prejavujú na mnohých úrovniach.

Tradičné spätné hodnotenia rizík a existujúce klimaticko-ekonomické modely nemôžu dostatočne presne predvídať formu, ktorú budú mať riziká spojené s klímou. Tieto riziká BIS označuje vo svojej správe za „zelené labute“, teda potenciálne mimoriadne finančne rušivé udalosti, ktoré by mohli stáť za budúcou systémovou finančnou krízou.

Centrálne banky zohrávajú kľúčovú rolu v predchádzaní kríz. Samotné centrálne banky však nemôžu zmierniť zmenu podnebia. Tento zložitý problém kolektívnej akcie si vyžaduje koordináciu činností medzi mnohými aktérmi vrátane vlád, súkromného sektora, občianskej spoločnosti a medzinárodného spoločenstva.

Centrálne banky by mali podľa BIS zohrávať úlohu koordinátora opatrení na boj proti zmene klímy ako je napríklad integrácia udržateľnosti do finančných postupov a účtovných rámcov, hľadanie vhodných kombinácií politík a rozvoj nových finančných mechanizmov na medzinárodnej úrovni. Všetky tieto činnosti budú koordinované komplexne a mohli by mať významné redistribučné následky, ktoré by sa mali primerane riešiť.

BIS tvrdí, že primárne by sa mali zdaňovať uhlíkové emisie, lenže takýto krok by si vyžadoval široký konsenzus v spoločnosti a v praxi je ťažké ho presadiť. Centrálne banky by v rámci svojho mandátu mali postarať o rozšírenia povedomia o nových hrozbách. V snahe o zlepšenie porozumenia klimatickým rizikám by mali vypracovať prognózy na základe analýz. Dôležitá by bola medzinárodná spolupráca, ktorá by sa prejavila napríklad novým druhom záťažových testov bankového sektora, ktoré by brali do úvahy riziká spojené so zmenami klímy.

BIS vidí zmenu klímy ako zelenú labuť

Podľa BIS by sa zmeny klímy mohli značne podpísať na dopyt aj na ponuku v rámci ekonomík. Zvýšená neistota môže doľahnúť na investície aj na spotrebu tak, že sa domácnosti budú snažiť viac sporiť a zaistiť sa na horšie časy. Na strane ponuky sa môžu zmeny klímy prejaviť stratou počtu odpracovaných hodín kvôli extrémnym horúčavám. Môže klesnúť produktivita v poľnohospodárstve aj produktivita kapitálu v iných odvetviach. Investície aj inovácie sa môžu presunúť z inovácií do adaptácií.

Finančné straty súvisiace s klimatickými zmenami sú a budú dvojakého druhu. Šokové, podľa portálu EconoMonitor, pramenia z extrémnych udalostí, ako sú záplavy, búrky a podobne. Potom sú to straty dané dlhodobejšími trendmi, ako napríklad rast hladiny oceánov, vyššie teploty alebo topenie sa ľadovcov. Podľa údajov Christian Aid, došlo vlani k 15-tim katastrofám, ktoré usmrtili a zranili tisíce ľudí po celom svete. Každá z nich spôsobila škody vyššie ako miliarda dolárov. Najviac boli postihnuté Spojené štáty a v tesnom závese za nimi Čína a Japonsko.

Okrem toho, aké straty tieto javy vyvolajú priamo, musíme počítať aj s nákladmi na spomínanú adaptáciu. Tie by súviseli napríklad s prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Na druhej strane sa ale v tejto súvislosti môžu objavovať aj príležitosti. Aj tu je však neistota vysoká a opäť sa dostávame k výrazu zelená labuť.