WEF: Globálnu rodovú priepasť nevyriešime ďalších 99 rokov

, WEF Foto: getty images

Podľa výročnej správy Svetového ekonomického fóra (WEF) bude dosiahnutie globálnej rodovej rovnosti trvať ďalších 99,5 roka.

V správe Global Gender Gap Report 2020, ktorú WEF publikuje už 14-ty rok, porovnávali 153 krajín v pokroku smerom k rovnosti pohlaví na základe štyroch kategórií – ekonomická účasť a príležitosti, dosiahnuté vzdelanie, zdravie a dosiahnutý vek, a politické posilnenie postavenia.

Aj keď zistenia z roku 2019 znamenajú, že sa plnej rodovej rovnosti nedožijeme, oproti vlaňajšej správe zaznamenali zlepšenie o 108 rokov. WEF prisúdila tento pokrok väčšiemu politickému zastúpeniu žien napriek tomu, že ide o najslabší výsledok spomedzi kategórií rodovej rovnosti. Bude trvať 95 rokov, kým sa rozdiely v zastúpení žien a mužov v politickom zastúpení odstránia, pričom ženy budú mať len štvrtinu parlamentných kresiel a približne pätinu ministerských funkcií „Zlepšenie politického posilnenia postavenia žien vo všeobecnosti zodpovedá zvýšenému počtu žien vo vyšších funkciách na trhu práce.“ Na opačnom konci spektra sa v správe WEF uvádza, že dosiahnutie rodovej rovnosti vo vzdelávaní by trvalo len 12 rokov.

Z porovnávaných krajín majú najlepšie výsledky na Islande. Už po 11-ty krát po sebe sa krajina umiestnila na prvom mieste, podarilo sa jej odstrániť takmer 88 % svojej celkovej rodovej priepasti a pokračuje v zlepšovaní. Úplne odstránila priepasť vo vzdelávaní, zdraví a dosiahnutom veku. Z hľadiska politického posilnenia zostáva naďalej najvýkonnejšou, ženu mala v pozícii líderky 22 rokov za ostatných 50. Ženy v parlamente majú účasť 38 %, v kreslách ministeriek 40 %. Okrem toho ženy obsadili 42 % miest vyšších úradníkov a 43 % sú členkami predstavenstiev spoločností.

Tu treba pripomenúť skutočnosť, že Island má výrazne menej veľkorysú politiku rodičovskej dovolenky ako niektoré iné európske krajiny. Ženy dostávajú 68 % svojho hrubého platu počas materskej dovolenky, zatiaľ čo v Nórsku to je 94 %, vo Švédsku 78 % a vo Francúzsku 90 %.

Po Islande nasledovali ďalšie škandinávske krajiny, ako napríklad Nórsko, Fínsko a Švédsko, pričom každá z nich sa zlepšila v oblasti rodovej rovnosti vo svete politiky. Na poslednej priečke sa nachádza Jemen, ktorému predchádzajú ďalšie krajiny Blízkeho východu Irak, Pakistan a Sýria.

Blízky východ a severná Afrika dosiahli najnižšie hodnoty v indexe rodových rozdielov, pričom sa očakáva, že región dosiahne rovnosť pohlaví približne za 150 rokov. „Mnoho žien v regióne zatiaľ čelí obmedzeniam základných práv vrátane rozvodu, dedičstva, vlastníctva majetku, prístupu k spravodlivosti a slobody pohybu,“ zdôraznila WEF.

Vo svete stále existuje 72 krajín, v ktorých ženám zakazujú otvárať si bankové účty alebo získavať úver. A za posledných 50 rokov 85 štátov nemalo ženských vodcov. „Bez toho, aby sa ženy dostali do národnej a miestnej politiky, bude pokrok smerovaný do iných oblastí týkajúcich sa žien a hľadania rodovej rovnosti brzdený,“ varoval WEF.

Najväčšie zlepšenie zaznamenali krajiny ako Albánsko, Etiópia, Mali, Mexiko a Španielsko, pričom každá z nich zaznamenala zvýšenú prítomnosť žien vo svojich politických inštitúciách.

Súvisiace články

Aktuálne správy