oPeniazoch.sk, Quartz Foto: SITA/AP;getty images
Náklady na verejné blaho sú vysoké. Projekty verejného záujmu často trpia nedostatkom finančných prostriedkov. Vlády v chudobných regiónoch nemajú zdroje na uspokojenie potrieb svojho obyvateľstva. Ale je tu niekto, kto zdroje má. Kapitál od súkromného sektora je však dvojsečná zbraň.
Projekty PPP, alebo verejno-súkromné partnerstvo. Mnohí veria, že táto injekcia súkromného kapitálu do verejných projektov dokáže pomôcť v otázkach financovania vecí, ktoré spoločnosť potrebuje. Vyzerá to ako situácia win-win, niekto neprehrá. Firmy, často prostredníctvom sponzorských darov, darujú peniaze verejným inštitúciám alebo neziskovým organizáciám výmenou za zníženie daní. Mnoho spoločností založilo nadácie, ktoré sa venujú výlučne tomuto úsiliu „darovať späť“. Na prvý pohľad sa to javí ako dobrý obchod. Vlády alebo neziskové organizácie sú schopné plniť svoj mandát pre naplnenie verejného blaha. A verejnosť dostane to, čo potrebuje. Organizácia Spojených národov cez svoju agendu podpore verejno-súkromné partnerstvá. Aj poradenské firmy chvália veľký potenciál súkromného financovania verejných projektov. Jonathan H. Marks, profesor bioetiky a autor The Perils of Partnership, má pochybnosti.
Firmy môžu využiť filantropické investície na maskovanie, alebo odvrátenie pozornosti od zlého správania sa. Výskumy ukazujú, že spoločnosti, ktoré investujú najviac prostriedkov do verejných vecí, sa podľa všetkého správajú najhoršie. „Keď spoločnosti urobia viac škody, snažia sa to vyrovnať niečím dobrým,“ napísali Matthew Kotchen a Jon J. Moon v dokumente z roku 2012 o spoločenskej zodpovednosti firiem, ktorý analyzoval správanie sa 650 veľkých spoločností z indexu S&P 500.
Marks hovorí, že ešte nebezpečnejším potenciálnym problémom verejno-súkromných partnerstiev je vplyv korporácií na jednotlivé vládne projekty. Spoliehanie sa na súkromné investície otvára „siete vplyvu“, v ktorej sa súkromné spoločnosti, alebo veľmi bohatí jednotlivci, môžu diktovať priority vedúcim predstaviteľom verejnosti spôsobmi, ktoré by v konečnom dôsledku mohli spôsobiť viac škody ako úžitku.
Problémy nie sú vždy spojené so zlým úmyslom. Keď firmy investujú do verejných projektov, môžu uplatňovať obchodné stratégie, ktoré majú vplyv na priority. Marks sa odvoláva na Nadáciu Billa a Melinda Gatesových. Jej aktivity majú významný vplyv na verejné zdravie na celom svete, ale uprednostňujú kvantifikovateľný, technologicky orientovaný prístup k riešeniu verejných výziev, ktorý nemusí byť vždy dlhodobo udržateľný, alebo nerieši situácie, ktoré si vyžadujú systematickú zmenu. Pridáva aj ďalšie príklady, ako je otázka etiky. Predstavte si, že firma s rýchlym občerstvením ponúkne sponzorský dar pre veľmi potrebné detské ihrisko v regióne s nedostatkom služieb. Detské ihrisko je dôležité pre zdravie detí, je však nepravdepodobné, že by kompenzovalo celkové škody, ktoré spôsobí spoločnosť rýchleho občerstvenia. Ako by mal postupovať verejný činiteľ? Vezme peniaze na detské ihrisko a poskytnite tak možnosť „očistiť si svedomie“ pre reťazec rýchleho občerstvenia? Pomôže propagácii spoločnosti, ktorá predáva nezdravé jedlo? Alebo radšej oželie detské ihrisko?
Etické riešenie podľa Marksa, spočíva v tom, že súkromné spoločnosti zostanú mimo verejného podnikania. Ale ak korporácie prestanú s darovaním prostriedkov, kto nahradí stratené investície?
Riešením by mohli byť vyššie dane z príjmu právnických osôb. Nie je to však vždy spravodlivé, pretože by to malo dopad na všetky spoločnosti. Je pravdepodobné, že firmy vyrábajúce tovar, ktorý napríklad zvyšuje pravdepodobnosť obezity, by sa mali považovať za zodpovednejšie ako tie, ktoré nie sú škodlivé pre ľudské zdravie alebo životné prostredie. Marks preto navrhuje alternatívnu daň, ktorá by brala do úvahy škodu spôsobenú spoločnosťou. Vymeraná daň by bola úmernou výške škody, ktorú firmy spôsobia. Fungovalo by to podobne ako cigarety, ktoré sú zdaňované omnoho viac kvôli zdravotným problémom. Ale na rozdiel od nich, by neplatil viac spotrebiteľ, ale firma. Výhodou tohto riešenia by bolo motivovanie spoločností, aby znížili svoj negatívny sociálny dopad. "Nemyslím si, že by bol tento výpočet jednoduchý, ale je to možnosť, ktorú stojí za to preskúmať," uzatvára Marks.
