Stop démonizácii súkromného kapitálu

, AIEG Foto: getty images

Do centra pozornosti politikov v boji o hlas voliča sa dostáva nová téma. Obchodný model známy ako private equity a jeho úloha v ekonomike. Ak sa už nedokážu zaujať dane, rast nerovnosti, prognózy hospodárskeho rastu a podobne, je pochopiteľné, že na pretras sa dostáva aj súkromný kapitál.

Novinové titulky a rázne výroky dotvárajú politické divadlo, ako odvrátiť pozornosť od základných problémov. Aj v tak rozvinutej a ekonomickej krajine, akou sú USA, dokáže jediný tweet, alebo 30-sekundové video, otriasť trhmi. Ak ale chceme pretriasať nevýhody súkromného kapitálu bez politických a osobných názorov, aby bolo možné účinne riešiť akýkoľvek problém, musíme mu najskôr správne porozumieť.

Čo je to súkromný kapitál? Zjednodušene by sa dalo povedať, že ide buď o dokonalý prejav korporátneho kapitalizmu, alebo o najdôležitejší hnací motor hospodárskeho rastu. Realita, rovnako ako v prípade iných vecí, je ale niekde inde. Súkromný kapitál predstavuje jednoducho majetkový podiel – reprezentovaný vlastným imaním alebo nejakou inou vzájomne dohodnutou metrikou, ktorý nie je verejne obchodovaný. Určite existuje veľa dôvodov, prečo sa právnické osoby môžu rozhodnúť zostať súkromnými, v posledných 20-tich rokoch došlo k prudkému poklesu verejne obchodovaných firiem v Spojených štátoch, až o polovicu. S postupným poklesom verejne obchodovaných spoločností asi nebude prekvapením, že inštitucionálne aktíva tečú smerom k alternatívnym investíciám. Kapitálové toky tečú tam, kde sa s nimi zaobchádza čo najlepšie, a keďže finančné trhy upadajú, logickým dôsledkom je, že kapitál bude sledovať investovateľné aktíva na súkromných trhoch . Nejde len o súkromný kapitál, ale aj rizikový kapitál, hedžové fondy atď.

Financovanie súkromným kapitálom zohráva tiež úlohu pri akvizíciách, transakciách fúzií a akvizícií a výkupoch s využitím pákového efektu. Tieto transakcie, ako sa ukázalo, nedopadli vždy podľa očakávaní. Je však nepravdepodobné, že by sa úspešná a zisková firma (ako Coca-Cola) alebo dokonca firma, ktorá má potenciál dosiahnuť výraznejšie budúce zisky (ako Netflix), stali obeťou odkúpenia alebo prevzatia.

Trhy prospievajú hospodárskej súťaži a hospodárska súťaž zase vedie k vývoju neustáleho zdokonaľovania výrobkov a služieb, ktoré si zákazníci užívajú po celom svete. Dôsledkom toho, že firmy nebudú inovovať, bude to, že nedokážu priniesť podstatné zisky akcionárom a nedokážu primerane slúžiť zákazníkom. Je to nočná mora všetkých riadiacich manažérov, lebo sa ukážu ako zlí správcovia kapitálu investora. Vo väčšine prípadov zdrojom ich bezsenných nocí sú veľké súkromné ​​fondy kapitálu, ktoré sú pod dohľadom bdelých manažérov a analytikov private equity.

Kto ťaží zo súkromného kapitálu?

Fráza private equity najčastejšie stelesňuje skreslené predstavy o kapitalizme. Všetky tie karikatúry chamtivosti a ďalšie zobrazenia sveta „vysokých financií“, nám predkladajú prinajmenšom zavádzajúce perspektívy. Súkromné ​​investičné spoločnosti síce môžu byť spájané so zatváraním tovární a prepúšťaním, ale nič z toho sa nedeje len tak pre nič za nič. Nafúknuté mzdy, nesprávne rozdelenie kapitálu a neproduktívne firmy sú príznakmi problémov ďaleko nad rámec činností súkromných kapitálových spoločností.

Ak je firma inovatívna, konkurencieschopná a svojim zákazníkom prinesie hodnotu, dosiahne zvýšenie výnosov a väčší podiel na trhu. Nepochybne bude tiež efektívne a produktívne riadená. Ak firmy z akéhokoľvek dôvodu zápasia o prežitie, trhová ekonomika (samozrejme bez zásahov) sa už postará o reakciu spotrebiteľov a osvedčené postupy ju opäť povedú k rastu a inováciám. Omnoho viac sa private equity spomína v súvislosti so stratou pracovných miest než s úspechmi. V prvom rade je ale treba za škrtaním miest vidieť neschopnosť na riadiacich postoch, vo „výrobnej hale“ aj v správnej rade. Dobre riadené firmy majú sotva dôvod na obavy.

Podľa správy, ktorú pripravila spoločnosť Ernst & Young pre Americkú investičnú radu, firmy riadené súkromným kapitálom, zamestnávajú 8,8 milióna amerických pracovníkov, ktorí zarábajú v priemere 71 000 dolárov ročne, pričom tieto firmy vygenerovali viac ako 1 bilión dolárov v hospodárskej činnosti len za rok 2018. To sú výhody, ktoré neprináležia iba niekoľkým jednotlivcom. Napríklad penzijné fondy patria medzi najväčších investorov v oblasti súkromného kapitálu. Inými slovami, úspech organizácií kontrolovaných súkromným kapitálom prospieva vlastníkom týchto firiem, ich zamestnancom a manažérom a veľkému množstvu ľudí priamo a nepriamo vystavených sektoru súkromného kapitálu prostredníctvom svojho dôchodkového zabezpečenia.

Súkromný kapitál, rovnako ako všetky ostatné obchodné štruktúry, je nedokonalý. Podobne ako vedúci pracovníci a riaditelia v akomkoľvek inom sektore, aj tí, ktorí sú členmi korporácií súkromných investičných spoločností, sa usilujú o to, aby mali pre seba čo najpriaznivejšie prostredie. Rovnako ako akýkoľvek iný veľký hospodársky subjekt, ktorý sa snaží vytvoriť prostredie, v ktorom môže uspieť čo najľahšie. Určite by sa mali brať do úvahy aj ostatné stránky, ako len jednoduché označovanie celého odvetvia za niečo deštruktívne a zlé, niečo čo poškodzuje investorov, komunitu a ľudí na celom svete. Tí predsa neraz ťažia z jeho činností.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy