oPeniazoch.sk, MarketWatch Foto:getty images
Nezamestnanosť v eurozóne v septembri klesla na 7,4 %, čo je najnižšia úroveň od augusta 2008, uviedol v pondelok štatistický úrad EÚ. Táto dobrá správa o európskej ekonomike však zdôrazňuje ťažkosti, s ktorými Európska centrálna banka dlhodobo zápasí: pretrvávajúca nízka úroveň inflácie.
ECB nedosahuje svoj oficiálny cieľ cenovej stability, ktorý sa každý rok od roku 2013 stanovuje na „menej ako 2 %“. Zachovanie tejto stabilnej inflácie v eurozóne je jediným z oficiálnych poslaní ECB. Centrálna banka nemá za úlohu dosiahnuť iné ciele hospodárskej politiky, ako je v prípade FEDu v zamestnanosť, alebo pre Bank of England podpora hospodárskych cieľov vlády.
Podľa údajov Eurostatu dosiahla inflácia v eurozóne v auguste 1%. ECB bola najbližšie k cieľu minulý rok, keď inflácia dosiahla 1,8%. Tá sa zvýšila z 1,5 % v roku 2017 a 0,2 % v oboch predchádzajúcich rokoch.
Riziko oslabenia deflácie (klesajúce ceny) bolo dôvodom prvého masívneho programu kvantitatívneho uvoľňovania ECB, ktorý sa začal v roku 2015. Centrálna banka teraz hovorí o poklese inflačných očakávaní na finančných trhoch do roku 2021 a označuje ho za hlavný dôvod svojho najnovšieho balíka menového uvoľňovania. Hlavný ekonóm ECB, Philip Lane, uviedol, že od začiatku tohto roka klesli z 1,8 % na 1,5 %.
Jednou zo súčasných anomálií európskej ekonomiky je, že mzdy rastú ročným tempom 2,3 %, čo by sa malo teoreticky odraziť vo vyšších inflačných číslach. Na európske oživenie však má značný vplyv neistota. Nech je to napríklad obchodná politika prezidenta USA Donalda Trumpa, či spomalenie svetového obchodu, alebo hospodárske riziká Brexitu. Súčasné spomalenie a závislosť Európy od vývozu spôsobuje, že firmy sú opatrné a zdráhajú sa preniesť rast miezd na svojich zákazníkov vo forme vyšších cien.
ECB vo svojich oficiálnych prognózach neustále nadhodnocovala úroveň inflácie, aj keď ich pravidelne znižovala. Teraz predpovedá, že ceny sa tento rok zvýšia o 1,2 %, o 1 % v roku 2020 a stále iba o 1,5 % v roku 2021. A to neráta s ďalším zásahom do globálneho hospodárskeho prostredia.
V strednodobom horizonte niektorí ekonómovia tvrdia, že nižšia inflácia pretrvá v dôsledku štrukturálnych faktorov. Vďaka stálej konkurencii vo výrobe vyvolanej globalizáciou, nižším cenám komodít (ceny ropy pod tlakom bridlicovej revolúcie) a oslabeniu odborov v sile vyjednávania. Pri takomto scenári by bolo pre tvorcov európskej politiky iluzórne dúfať, že inflácia v blízkej budúcnosti dosiahne úroveň 2 %. Jediným spôsobom, ako to dosiahnuť, by bol vonkajší šok, ďaleko za hranicami centrálnej banky.
„Jastrabi“ ECB sú menej znepokojení infláciou nižšou ako 2 %, naznačujú, že cieľ by sa mal zrevidovať bližšie k 1 % alebo 1,5 %. Iní však tvrdia, že na kompenzáciu dlhého obdobia, keď nedosiahla svoj cieľ, by centrálna banka mala formálne uviesť, že sa teraz usiluje dosiahnuť inflačný cieľ 3 alebo 4 %. To by malo ďalšiu výhodu v tom, že by sa otvoril väčší priestor na manévrovanie v prípade poklesu. Súčasné 2 % znamenajú, že v čase hospodárskej krízy môžu nominálne úrokové sadzby rýchlo smerovať k nulovej hranici. Odpoveďou centrálnych bankárov z celého sveta, keď sa ich niekto pýta čo by navrhovali, je, že zmena cieľov inflácie by poškodila dôveryhodnosť menovej politiky v očiach trhov. Otázkou potom je, či neustále chýbajúci oficiálny cieľ nemá ešte horší dopad na túto dôveryhodnosť.
