oPeniazoch.sk, ČTK;BBC Foto: SITA/AP
Výkonná rada Medzinárodného menového fondu podľa očakávaní zvolila Bulharku Kristalinu Georgievovú za novú výkonnú riaditeľku tejto inštitúcie. Do funkcie nastúpi 1. októbra na päť rokov.
Georgievová vystrieda vo funkcii Christinu Lagardeovú, ktorá rezignovala na funkciu, pretože sa má stať šéfkou Európskej centrálnej banky (ECB). Georgievová je prvou predstaviteľkou z rozvíjajúcich sa ekonomík, ktorá bude riadiť fond od jeho vzniku v roku 1944 a po Lagardeovej druhou ženou.
Zvolenie Georgievovej sa očakávalo, pretože bola jedinou kandidátkou na najvyšší post v MMF. Do funkcie ju navrhla Európska únia. Fond tiež v septembri odstránil jedinú prekážku pre jej zvolenie, a to vekový limit. Po tlaku Francúzska sa hranica 65 rokov pre žiadateľov zrušila.
Šesťdesiatšesťročná ekonómka, dcéra stavebného inžiniera, študovala politickú ekonómiu a sociológiu na Vyššom ekonomickom inštitúte Karla Marxa v Sofii, ešte počas socialistickej éry Bulharska. Po maturite v roku 1976 mala prvý kontakt s kapitalizmom vo Veľkej Británii na London School of Economics. Odvtedy si vybudovala silné zázemie vo Svetovej banke a Európskej komisii, pričom zastávala rôzne úlohy v oboch inštitúciách. Pred odchodom do Svetovej banky v januári 2017 bola komisárkou zodpovednou za rozpočet EÚ.
Má povesť húževnatej, čestnej a priamej osoby, je zástankyňou rodovej rovnosti a vodcovská osobnosť v celosvetovom boji proti klimatickým zmenám, uviedla agentúra Reuters. Funkcie sa ujíma v čase, keď globálna ekonomika spomaľuje a dve najväčšie ekonomiky sveta, Spojené štáty a Čína, spolu vedú obchodné vojnu.
Čo môžeme očakávať od jej pôsobenia v MMF?
Georgievová bola vymenovaná na päťročné funkčné obdobie, po svojom výbere výkonnou radou MMF sa sama označila za „silnú, veriacu v jej mandát na pomoc pri zabezpečovaní stability globálneho hospodárskeho a finančného systému prostredníctvom medzinárodnej spolupráce“.
„Je obrovskou zodpovednosťou byť v čele MMF v čase, keď globálny ekonomický rast naďalej klesá, obchodné napätie pretrváva a dlh je na historicky vysokej úrovni.“ Podľa MMF je dlhodobým cieľom podpora zdravých menových, fiškálnych a štrukturálnych politík s cieľom budovať silnejšie ekonomiky a zlepšovať životy ľudí. „Znamená to tiež zaoberať sa problémami, ako sú nerovnosť, klimatické riziká a rýchle technologické zmeny. Mojím cieľom je ďalej posilňovať fond tým, že sa bude ešte viac výhľadovo orientovať a venovať pozornosť potrebám našich členov.“
Cieľom MMF, ktorého členmi je 189 krajín, je podporovať spoluprácu v menovej politike na globálnej úrovni. Snaží sa tiež prispievať k zníženiu chudoby vo svete. V čele MMF býva tradične kandidát z Európy, zatiaľ čo na čele sesterskej Svetovej banky (SB) býva Američan.
