oPeniazoch.sk, stumblingandmumbling Foto: getty images
Čo vedia obyčajní ľudia o ekonómii? Vedia niečo veľmi dôležité. Kam sa akciový trh uberá. A o politike? Čo sa dozvedia z masmédií.
Nejde o nič nové, či originálne. Spotrebiteľské výdavky predpovedajú návratnosť kapitálu. Nasledujúci graf ukazuje, že pomer maloobchodného predaja k cenám akcií je fantastickým prediktorom výnosov z akcií. Korelácia medzi pomerom maloobchodného predaja k indexu všetkých akcií a následným trojročným obdobím zmeny v tomto indexe bola neuveriteľných 0,76 od roku 1996.
Vysvetlenie je jednoduché. Spotrebiteľské výdavky sa zameriavajú na budúcnosť. Ak očakávame dobré časy, utratíme viac, ako keď sa obávame ohľadne budúcnosti, či zníženia miezd. Ak sú výdavky vysoké, predpovedajú dobré časy a keď sú nízke, predpovedajú časy zlé. Z tohto dôvodu existuje tiež silná korelácia (0,48) medzi ukazovateľom maloobchodného predaja a následnými trojročnými zmenami vo výrobnej produkcii, čo je ukazovateľ cyklických podmienok.
Samozrejme, ak si vezmeme ktoréhokoľvek jednotlivca – spotrebiteľa, môže byť zle informovaný alebo iracionálny. Ale v prípade miliónov sa takéto chyby odstránia. V dave sa niekedy skrýva múdrosť. Teraz by sa dalo namietať, že aj tento graf nadhodnocuje múdrosť. Ceny akcií majú tendenciu nadmerne reagovať, príliš stúpajú a klesajú. To znamená, že ich pomer k akémukoľvek stabilnému ukazovateľu, dokonca aj k časovému trendu, predpovedá aj následné výnosy. To je síce pravda, ale je to irelevantné. Skutočnosť, že akcie nadmerne reagujú a dajú sa predpovedať spotrebiteľskými výdavkami, hovorí, že obyčajní ľudia vedia viac ako tzv. odborní správcovia fondov, ktorí hýbu cenami akcií. Ľudia teda môžu byť múdrejší ako elity.
V tomto kontexte existujú najmenej tri veľké rozdiely medzi spotrebiteľom a voličom.
Po porvé, spotrebitelia nemusia vedieť, prečo sa to deje. Potrebujú len pocit toho, čo by sa mohlo stať. Ak sa ich spýtame „kam smeruje ekonomika?“, Môžu nám na to odpovedať. Ak sa opýtame prečo, môžeme počuť nezmysly. Nedokážu vytvárať spojenia medzi hospodárskymi udalosťami. Napríklad nedokážu viniť úsporné opatrenia za nízku návratnosť svojich úspor. Namiesto toho často veria, že dobré veci sú dobré. Takže, ak si napríklad myslíte, že Brexit je dobrá vec, možno z iných dôvodov ako ekonomických, budete mať pokušenie si myslieť, že Brexit bude mať aj dobré ekonomické dopady. Takéto zbožné želanie je silné a všadeprítomné.
Po druhé, spotrebitelia idú s kožou na trh, zatiaľ čo voliči (ako jednotlivci) nie. Ak miniete príliš veľa alebo príliš málo, trpíte. Ak však máte hlúpy názor na politiku, váš názor nemení výsledok. Týmto spôsobom sú spotrebitelia motivovaní myslieť, zatiaľ čo voliči nie.
Po tretie, chyby spotrebiteľov sú vo veľkej miere nekorelujúce (s výnimkou prípadov, keď existujú vzájomné účinky alebo informačné kaskády). Chyby voličov však môžu byť korelované vďaka vplyvu masmédií. To jedna z kľúčových podmienok prečo je väčšia pravdepodobnosť, že v dave je múdrosť, bude platiť skôr pre spotrebiteľov, než pre voličov.
Tým sa dostávame k podstatnej otázke. Dokáže zmeniť naše politické inštitúcie, aby sme mali väčšiu šancu zmobilizovať roztrieštenú múdrosť a zároveň odfiltrovať šialenstvo davov? O tento problém sa takmer nikto, česť výnimkám, veľmi nezaujíma. Pokiaľ vyhrá naša strana, nezáleží na pravidlách hry.
