oPeniazoch.sk, theconversation Foto:SITA/AP
V súčasnosti je nerovnosť v príjmoch neúprosne na vzostupe. Verejné diskusie v bohatých krajinách poukazujú na to, ako globalizácia a technologické zmeny polarizovali spoločnosť na malú elitu s vysoko platenými a bezpečnými pracovnými miestami na jednej strane a na druhej strane zostáva čoraz viac ľudí, vrátane čoraz viac „žmýkanej“ strednej triedy. Tá sa musí uspokojiť s neistou a zle zaplatenou prácou.
Rastúca nerovnosť je zodpovedná za celý rad sociálnych a politických neduhov. V neposlednom rade za narušenie solidarity, sociálnej dôvery a viery v demokratické inštitúcie. A politicky to spôsobilo napríklad zvolenie Donalda Trumpa, odhlasovanie Brexitu a rozsiahly nárast populizmu v Európe, považovaného za hrozbu demokracie. To však ani zďaleka nie je celý obraz. Pokiaľ ide o bohaté krajiny, skúmanie dôkazov poukazuje na rozmanitosť skúseností za posledné desaťročia.
Prieskumy príjmov domácností ukazujú, že mzdová nerovnosť sa od 80-tych rokov 20. storočia výrazne zvýšila v približne dvoch tretinách bohatých krajín OECD. Nasledujúci graf zobrazuje Giniho koeficient, najčastejšie používaný ukazovateľ nerovnosti príjmov. Ako vidieť, nerovnosť sa nezvýšila všade. A aj tam, kde narástla, rozsah sa značne líšil. V krajinách ako Švédsko a Slovensko zaznamenali nerovnosť stúpajúcu rovnako prudko ako v USA či Veľkej Británii. V ostatných krajinách bol však nárast často oveľa skromnejší a v niektorých prípadoch šlo dokonca o pokles.
Nerovnosť sa v USA zvýšila po desaťročia, ale nárast v Spojenom kráľovstve sa sústredil najmä na Thatcherovej vládu osemdesiatych rokov, vo Švédsko na deväťdesiate roky, a aj tieto obsahovali skôr „epizódy“, ako súvislý nárast. Daňové údaje ukazujú, že podiely príjmu pred zdanením sa v mnohých krajinách najvýraznejšie zvyšujú u bohatých, ale opäť sa to medzi krajinami líši.
Pokiaľ ide o bežnú životnú úroveň, rast príjmov strednej triedy bol ešte rôznorodejší. Nasledujúci graf ukazuje, že stredné príjmy v rámci kúpnej sily stagnujú od začiatku osemdesiatych rokov v Japonsku a Taliansku, ako aj v USA, a v Nemecku rastú iba mierne. Ale to nie sú najvýrazbejší hráči. Napríklad také Spojené kráľovstvo zaznamenalo výrazný nárast príjmov okolo polovice obdobia od konca osemdesiatych rokov do polovice 2000. To je ale v ostrom kontraste s nedostatočným rastom krajiny. Podobne aj Austrália, Belgicko, Kanada, Dánsko, Fínsko a Švédsko zaznamenali obdobia pomerne silného rastu.
Je dôležité, že v bohatých krajinách je vzťah medzi nerovnosťou a rastom stredných príjmov slabý. To spochybňuje žmýkanie strednej triedy spájanej s populizmom. Stredné príjmy vo všeobecnosti zaostávali za rastom HDP na obyvateľa, ale opäť do značne rôzneho rozsahu a zvyšujúca sa nerovnosť v príjmoch je iba jedným z faktorov. Znalosť o tom, čo vyvolalo nárast nerovnosti v danej krajine, by pri predpovedaní, či bol rast stredných príjmov silný alebo slabý, nijak nepomohla.
Je tiež otázne, do akej miery rastúca nerovnosť a stagnujúca životná úroveň v priebehu desaťročí, viedli k nedávnemu nárastu populizmu v bohatých krajinách. Áno, robotnícka trieda, ktorá musela znášať desaťročia poklesu výroby, poskytla jadro voličov podporujúcich Trumpa. Ekonomická dysfunkcia sa však spája s kultúrnymi a demografickými faktormi spôsobom, ktorý sa veľmi ťažko rozoznáva.
Skutočnosť, že podpora populistických strán sa zvýšila v krajinách, v ktorých bola nerovnosť v priebehu času pomerne stabilná (napríklad v Rakúsku a Francúzsku), ako aj v krajinách, v ktorých sa táto nerovnosť zvýšila, a v krajinách, v ktorých bol rast príjmov dosť silný (napríklad v Poľsku), ako aj v tých, kde stagnovali stredné príjmy (napríklad Maďarsko), ilustrujú zložitosť celej problematiky a ovplyvňujúcich faktorov. Strata zreteľa na zložitosť problematiky je nebezpečná z hľadiska porozumenia a riešenia konkrétnych problémov, ktorým každá krajina čelí.
Dôkazy naznačujú, že hospodárska neistota bola významnou hnacou silou pre hlasy odovzdané populistickým stranám. To ešte môže zhoršiť negatívny postoj k prisťahovalectvu, ktoré tiež zohráva kľúčovú úlohu pri podpore populistických strán. Môže to však odzrkadľovať aj pretrvávajúci vplyv finančnej krízy z rokov 2007 – 2008 a následnú recesiu, rovnako ako dlhodobé trendy, a neobmedzuje sa iba na krajiny, v ktorých z dlhodobého hľadiska výrazne vzrástla nerovnosť.
Stagnujúce mzdy a rastúca nerovnosť majú spoločné korene. Niektoré politiky potrebné na účinné riešenie nerovnosti by teda zvýšili aj príjmy bežných domácností. Dôvody na riešenie nerovnosti by sa však nemali obmedzovať len na jednoduché frázy, ktoré by obavy o čestnosť a sociálnu spravodlivosť posúvali do pozadia.
Zatiaľ čo spoločné sily, ako napr. umelá inteligencia a robotizácia, budú aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu v bohatých krajinách, tak ako v posledných desaťročiach, spôsob, akým to budú robiť, bude závisieť od inštitúcií a prijatých politík. Riešenia typu „jedna veľkosť vyhovuje všetkým“, napríklad pokiaľ ide o základný garantovaný príjem, znamenajú veľmi odlišné veci v závislosti od štruktúry a štedrosti systému sociálneho zabezpečenia, ktorý by nahradil. Aj keď existuje priestor na poučenie zo skúseností inde, každá krajina si bude musieť nájsť vlastnú cestu k spáse pri riešení nerovnosti a podpore inkluzívneho rastu.
Autorom je Brian Nolan, autor výskumnej práce Vytváranie prosperity pre pracujúce rodiny v bohatých krajinách.
