oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
Krajiny strednej a východnej Európy navrhujú pre mladých ľudí radikálne daňové stimuly ako súčasť úsilia o zastavenie odchodu kvalifikovaných pracovníkov do západných krajín únie. západnej EÚ.
Takzvaný „únik mozgov“ tlmí ekonomické vyhliadky niektorých krajín strednej a východnej Európy. Mladí ľudia neúmerne využívajú slobodu pohybu v rámci bloku pri hľadaní lepšie platených pracovných miest.
Poľská vláda v boji proti tomuto trendu chce úplne zrušiť dane z príjmu pre približne 2 milióny mladých pracovníkov. Predseda vlády Mateusz Morawiecki pri obhajobe zákona v parlamente uviedol, že za ostatných 15 rokov opustilo krajinu 1,7 milióna ľudí. Je to „akoby celá Varšava odišla,“ uviedol s tým, že demografický pokles predstavuje „obrovskú stratu“. Vďaka novému zákonu, ktorý nadobudol účinnosť začiatkom mesiaca, poľskí občania mladší ako 26 rokov, ktorí zarábajú menej ako 85 528 zlotých (22 207 dolárov) ročne, už nebudú musieť platiť daň z príjmu. Priemerná mzda sa pohybuje okolo 60 000 zlotých, čo znamená, že prah pre mladých ľudí je v Poľsku pomerne dosť vysoko.
Podobne rozmýšľajú aj v Chorvátsku, kde tiež navrhli zrušiť daň z príjmu pre ľudí do 25 rokov a znížiť ju na polovicu pre ľudí vo veku od 25 do 30 rokov. Očakáva sa, že navrhované zmeny budú dokončené v nasledujúcich mesiacoch, pričom nové právne predpisy nadobudnú účinnosť 1. januára 2020.
Analytici oslovení CNBC majú vážne pochybnosti o tom, či takéto opatrenia na zníženie daní zabránia odlivu mladých pracovníkov. Základným problémom je to, že hoci tieto populárne opatrenia dávajú zmysel, ale nakoniec „nedokážu vyriešiť hlavnú príčinu“ úniku mozgov, povedala Prianthi Royová, analytička Economist Intelligence Unit. Ako uviedla, daňové úľavy pre mladých ľudí v krajinách strednej a východnej Európy boli navrhnuté na „zvrátenie úbytku pracovnej sily“, trend, ktorý bude pravdepodobne najvýznamnejším dlhodobým ťahúňom hospodárskeho rastu v regióne.
Klesajúca miera pôrodnosti, rastúci trend mladých ľudí, ktorí sa sťahujú do zahraničia, a odmietnutie vstupu imigrantov na trh práce, viedli v týchto krajinách k „vychýleniu miery závislosti“. „Nakoniec to začne mať vplyv na fiškálnu rovnováhu a hospodársky rast. Parita so Západom teda nebude možná. Nikdy sa to nestane.“
V roku 2017 sa podľa oficiálnej správy EÚ takmer 17 miliónov ľudí so sídlom v bloku presťahovalo do inej krajiny únie. Z toho 32 % boli ľudia vo veku od 15 do 34 rokov. Zistilo sa, že Nemecko a Spojené kráľovstvo sú dve najžiadanejšie destinácie, najčastejšie odchádzali z Rumunska, Poľska, Talianska a Portugalska. V správe sa citujú vysokokvalifikovaní európski migranti, ktorí uprednostňujú mestské prostredie a severné oblasti EÚ, ako je Švédsko, Írsko, Estónsko, Dánsko a Spojené kráľovstvo.
„Nejde iba o mzdový rozdiel. Mohli by to byť mladí ľudia, ktorí sa chcú presťahovať do zahraničia kvôli novému kultúrnemu zážitku, alebo to môže byť preto, že doma jednoducho nevidia dlhodobú budúcnosť,“ povedala Otilia Dhand z výskumnej spoločnosti Teneo Intelligence. „Navrhované politické riešenia sa nemusia nevyhnutne zaoberať otázkou pracovnej migrácie,“ dodala.
