Keď politici presadzujú vlastný záujem: Regulácia brzdí inovácie, pokrok, aj ekonomický výkon

Diskusia 11  
Keď politici presadzujú vlastný záujem: Regulácia brzdí inovácie, pokrok, aj ekonomický výkon
Zdroj: AIER;voxeu
Foto:getty images;SITA/AP


17. 7. 2019 - Podnikatelia pomáhajú vytvárať pracovné miesta, sú tvorcami inovácií, ekonomických a sociálnych  príležitostí. Ale ja tu aj druhý tábor, ktorý nechce rušiť status quo. Firmy a politici podnikajú kroky na ochranu svojho trhu a politického piesočku. Robia to predovšetkým vytváraním a zachovaním nariadení. Zvyčajne to znie ako dobrý úmysel, ale v konečnom dôsledku len presadzujú vlastný záujem na úkor konkurentov, spotrebiteľov a verejnosti.

V skratke by sa asi takto dal vysvetliť pokles obchodnej dynamiky v posledných desaťročiach. „Podnikateľská dynamika, je proces, v ktorom sa firmy neustále rodia, krachujú, expandujú, uzatvárajú zmluvy. Niektoré pracovné miesta sú vytvárané, iné zanikajú,“ vysvetľujú učenci Brookings Ian Hathaway a Robert E. Litan. Tento dynamický proces zrodu podnikania ako aj „tvorivá deštrukcia“ sú nevyhnutné pre dobre fungujúcu ekonomiku. Hathaway a Litan spolu s mnohými ďalšími ekonómami, zdokumentovali, ako bol tento dynamický proces spomalený rôznymi faktormi.

Nový dokument NBER, „Zlyhanie slobodného vstupu“, konštatuje, že „nariadenia a lobovanie vysvetľujú stoja za úbytkom vstupov.“ Ekonómovia Germán Gutiérrez a Thomas Philippon poukazujú na to, ako majú „nariadenia negatívny vplyv na malé firmy“. A to najmä v odvetviach s vysokými výdavkami na lobovanie. Ich výsledky dokumentujú aj to, ako regulácia ovplyvňuje zisky a naznačujú, ako sa v uplynulých rokoch mohla zvýšiť miera regulácie.

Problémy nadmerného lobizmu  a „kronického kapitalizmu“ sú dobre známe. Takmer všetci ekonómovia a politológovia sa zhodujú v tom, že konkurencia a nové vstupy sú nevyhnutné pre rozširovanie ekonomických príležitostí a zvyšovanie blahobytu spotrebiteľov. S otvorenosťou prichádza dynamika.

Príliš často sa však regulačné systémy upravujú tak, aby zaručovali presný opak, stagnovanie. „Opätovne sa záujmové skupiny, vytvorené vedeckým pokrokom alebo technologickými zmenami, snažia presvedčiť politikov, aby blokovali, spomalili alebo zmenili vládnu podporu vedeckého a technologického pokroku,“ hovorí Mark Zachary Taylor, autor Politiky inovácie. „Porazení a ich politickí predstavitelia zasahovali do trhov, verejných inštitúcií a politík a dokonca aj do samotnej vedeckej diskusie, všetko pre ochranu svojich záujmov.“

Keď sa status quo dá chrániť prostredníctvom politikov, vytvára to firmy zvrátené stimuly. Ako poznamenáva Tyler Cowen, „lobovanie preorientuje kultúru spoločnosti smerom na politiku a právo, preč od inovácií.“ Namiesto toho, aby sa stali podnikateľmi na trhu, stávajú sa tým, čo vedci označujú za „politických podnikateľov“ alebo „neproduktívnych podnikateľov“. Nevytvárajú hodnoty pre spoločnosť, iba ich vyvlastňujú od iných.

Ekonómovia George Stigler a Mancur Olson vo svojej priekopníckej práci, ktorá vysvetľuje, ako a prečo k tomu dochádza, identifikovali, ako budú firmy „investovať“ do legislatívy alebo regulácie. „Štát, vykonávateľ moci, je potenciálnym zdrojom alebo hrozbou pre každé odvetvie v spoločnosti,“ napísal Stigler v roku 1971. „Selektívne pomáha alebo škodí obrovskému množstvo priemyselných odvetví.“

Keď politici presadzujú vlastný záujem: Regulácia brzdí inovácie, pokrok, aj ekonomický výkon

"Lobovanie robí reguláciu zložitejšou s vláde dáva väčší priestor,"
argumentoval vo svojej knihe z roku 1982, Vzostup a úpadok národov Olson. Za problém označil komplexné chápanie práva a regulácie.

„Keď sa prostredníctvom lobovania alebo iných opatrení vytvoria nariadenia, právnici budú hľadať spôsoby, ako obísť predpisy alebo ako z nich profitovať nečakanými spôsobmi,“ poznamenal. „Čím podrobnejšie je nariadenie, tým väčšia je potreba špecialistov zaoberať sa týmito predpismi,“ a „títo odborníci sa stávajú dostatočne významnými, dokonca existuje možnosť, že odborníci so záujmom o komplexné nariadenia budú proti zjednodušeniu alebo odstráneniu nariadenia.“

Ak budú firmy viac lobovať, získajú väčšiu schopnosť riešiť veľké problémy a budú mať aj viac lobistov, ktorí povzbudzujú firemných manažérov, aby si mysleli, že verejná politika je strategickou výhodou.

Každým rokom more byrokracie narastá. Krajina, v ktorej sa majú podnikatelia presadiť, sa stáva ich pozícia čoraz viac nepredvídateľnejšou. Prípadným výsledkom je zníženie dynamiky, alebo pomalší technologický vývoj. To by ale znamenalo znepokojujúce dôsledky pre inovačnú schopnosť firiem, ako aj konkurencieschopnosť celého hospodárstva. Tieto akty politického zvýhodňovania „nielenže v krátkodobom horizonte rozdeľujú zdroje, ale tiež odrádzajú od dynamiky a rastu v dlhodobom horizonte,“ poznamenávajú Brink Lindsey a Steven Teles vo svojej nedávnej knihe „Ovládnutá ekonomika: Ako sa mocní obohacujú, spomalenie rastu a zvýšenie nerovnosti.


Čím silnejšia je pozícia vedúcej spoločnosti, o to menšia je motivácia ostatných ku konkurenčnému boju. To sa prejavuje najmä v rozdiele v produktivite a ten obratom posilňuje pozíciu dominantnej spoločnosti. Funguje tak mechanizmus, ktorý sektory postupne posúva smerom k vyššej koncentrácii. Tá sa potom prejavuje schopnosťou zvyšovať marže a následne rastie podiel ziskov na celom výrobku. A ak dominantné firma nakoniec pocítia, že konkurenčný tlak klesol, trpia aj jej investície a podnikateľská dynamika.

Ekonómovia Ufuk Akcigit a Sina T. Ates



Údaje Mercatus Center vyčíslili, že ekonomický rast v Spojených štátoch bol od roku 1980 v dôsledku kumulatívnych účinkov regulácie v priemere spomalený o 0,8 percenta ročne. Ak by sa regulácia udržala na približne rovnakej úrovni, ako bola v roku 1980, v roku 2012 by bola americká ekonomika približne o 25 % väčšia. Okrem toho, ďalšia Mercatus zistila, že „10 % nárast regulačných obmedzení pre konkrétne odvetvie je spojený so znížením celkového počtu malých firiem v rámci tohto odvetvia o približne 0,5 %.“ Štúdia ekonóma Bostonskej univerzity z roku 2016, Jamesa Bessena, tiež zistila, že od roku 2000 rastúca regulácia a politická aktivita predstavovali veľký podiel na náraste oceňovania a ziskov medzi etablovanými firmami. Nadmerné lobovanie tiež likviduje efektívnu vládu a vedie k tomu, čo Jonathan Rauch označil za „postupnú stratu schopnosti vlády prispôsobiť sa“. „Nahromadená masa sa postupne stáva menej racionálnou a menej flexibilnou,“ tvrdí.

Keď politici presadzujú vlastný záujem: Regulácia brzdí inovácie, pokrok, aj ekonomický výkon

Aké je riešenie tohto problému? Pre začiatok sa treba pozrieť na nadmerné udeľovanie licencií a povolení na štátnej a miestnej úrovni. Licencie sú síce niekedy oprávnené, ale sú priamym obmedzením vstupu a mali by sa používať len pre najrizikovejšie činnosti a povolania. Mnohé ďalšie zákony a nariadenia vytvárajú priame alebo nepriame prekážky pre vznik nových myšlienok a firiem. Zákonodarcovia by mali nechať štát regulovať pomocou autopilota a zabezpečiť, aby všetky zákony a nariadenia boli v platnosti v rámci pravidelného časového harmonogramu, aby sa pravidlá aktualizovali. Zbaviť sa mnohých nariadení, ktoré prežili svoju užitočnosť, alebo už na začiatku nemali zmysel. Reforma by to bola síce pomalá, ale niekde začať treba. Dnes sa už niektoré štáty konečne začínajú vážnejšie zaoberať upratovaním a snažia sa o rôzne regulačné reformy. Ak bude každému záležať na startupoch, na inováciách, potom je načase, aby sa prekážky k šťastnejšej, zdravšej a bohatšej krajine odstránili.