oPeniazoch.sk, aier Foto: fetty images
V konečnom dôsledku ide o empirickú otázku.
Po finančnej kríze, akou bola tá z roku 2008, je každému jasné, že s ekonomikou nie je niečo v poriadku. Nie je jasné, či vládne politiky môžu vôbec niečo pre riešenie problému urobiť. A ak áno, akú formu by mali tieto politiky prijať. Ak je vládna politika životaschopná, povaha šoku určí, aký druh politík by sa mal presadzovať. V prípade, že by banky znížili poskytovanie úverov výrobným podnikom, napríklad politikou zameranou na zvýšenie spotrebiteľských výdavkov, pravdepodobne sa tým situácia nezlepší. Podobne, ak je zdrojom šoku dôvera spotrebiteľov, vtedy nemá zmysel podporovať ďalšiu výrobu prostredníctvom investičných a daňových úľav.
Dôsledkami dopytu alebo ponuky na trhu sa vo svoje práci zaoberali Felipe Benguria a Alan M. Taylor. Pozreli sa na celosvetové údaje o medzinárodnom obchode a poukazujú, aký veľký dopad majú finančné krízy na medzinárodný obchod. Do grafu zapracovali štyri dôležité krízy.
Ďalej použili jednoduchý makroekonomický model, ktorý ukazuje, ako šoky na strane dopytu a ponuky ovplyvňujú medzinárodný obchod krajiny.
Šok na strane dopytu spôsobuje pokles dovozu, keďže domácnosti nakupujú menej tovaru, pričom vývozy zostávajú vo veľkej miere nezmenené, pretože firmy môžu naďalej predávať v zahraničí. V dôsledku toho sa reálny výmenný kurz znehodnotí.
Naopak, šok na strane ponuky spôsobuje pokles vývozu, keďže firmy vyrábajú menej tovarov, ale dovozy zostávajú vo veľkej miere nezmenené, keďže domácnosti naďalej nakupujú zo zahraničia. V tomto prípade sa reálny výmenný kurz zhodnocuje.
S týmito vedomosťami sa autori pozreli na historické údaje a tvrdia, že finančné krízy majú tendenciu pochádzať z dopytovej stránky trhu. Argumentujú, že na to poukazuje najväčší možný súbor údajov o obchodných tokoch v trvaní viac ako 200 rokov a načasovanie približne 200 finančných kríz v mnohých krajinách.
Autori použili sériu regresií na výpočet „priemernej“ finančnej krízy a vysledovanie jej účinkov v čase. Na grafe je znázornená percentuálna zmena vývozu alebo dovozu vydelená HDP, pričom zmena je sledovaná od dátumu finančnej krízy, normalizovaná na časovú nulu. Táto priemerná finančná kríza má malý vplyv na vývoz, ale veľký na pokles dovozu.
Ako je to bežné v ekonomických výskumoch, vedci sa pozreli na údaje z mnohých uhlov pohľadu. Ich empirické dôkazy však zostávajú pozoruhodne jednoznačné: po finančnej kríze dominantne klesá dovoz, vývoz je stabilný alebo dokonca rastie. A reálny výmenný kurz devalvuje. „História ukazuje, že finančná kríza je v priemere veľmi negatívnym šokom pre dopyt,“ konštatujú autori.
