oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto: SITA/AP
Januárové údaje vykresľujú nevábny obraz perspektív (nielen) vyspelých ekonomík.
Január je tradične mesiacom, kedy sa posudzuje vývoj z predchádzajúceho roka, aby sa dali predvídať ďalší trend. Bohužiaľ, hoci sa môžeme práve nachádzať v bode zlomu, údaje, ktoré sa objavili za ostatný mesiac nepredpovedajú sľubný obraz v krátkodobých vyhliadkach svetovej ekonomiky.
Najskôr to boli začiatkom mesiaca globálne ekonomické vyhliadky Svetovej banky, ktorá znížila prognózu rastu pre vyspelé ekonomiky v roku 2020 na 1,6 % (z pôvodne predpovedaných 2,2 % v roku 2018). Aj Európska centrálna banka minulý mesiac zaznamenala výstražné svetlo nad ekonomikou eurozóny. Situácia okolo tvrdého Brexitu a rastúci protekcionizmus premenený na obchodnú vojnu medzi Spojenými štátmi a Čínou, vytvára pre Európa čoraz väčšiu neistotu.
Aby toho nebolo málo, Nemecko čelí spomaleniu rastu. Podľa vlastných oficiálnych údajov došlo v treťom štvrťroku 2018 k poklesu ekonomiky o 0,2 %, zatiaľ čo index nákupných manažérov pre výrobu klesol na 49,9, čo je štvorročné minimum. Vzhľadom na úlohu Nemecka, ako základnú ekonomiku eurozóny, jeho hospodárske výsledky sa pravdepodobne odrazia aj za hranicami krajiny. To je obzvlášť problematické, pretože po viac ako desaťročí boja proti kríze a recesii už vyspelé ekonomiky vyčerpali svoj arzenál na potláčanie ekonomického spomalenia.
So základnou úrokovou sadzbou ECB na nule nie je dostatok priestoru na manipulovanie. Bank of England neriskovala zvýšenie úrokových sadzieb od augusta. Dokonca aj americký FED naznačil spomalenie tempa zvyšovania sadzieb. Nová kríza by teda zasiahla vyspelé ekonomiky, ktoré sa začali spoliehať na nové peňažné nástroje.
O niečo jasnejšia je budúcnosť rozvíjajúcich sa trhov. Ako zdôrazňuje správa Svetovej banky, rozvíjajúce sa ekonomiky sú čoraz viac pod tlakom vládnych dlhov, ktoré od roku 2013 v priemere vzrástli o 20 percent HDP, pričom dlhy sú vo veľkej miere splácané súkromným veriteľom, ktorí požadujú vysoké úroky.
Podľa Afrického ekonomického výhľadu na rok 2019, kontinent má za sebou niekoľko náročných rokov, pričom rast v rokoch 2010 až 2014 klesol z približne 5 % ročne na iba 2 % v roku 2016. Napriek tomu sa vlani rast opäť zvýšil na 3,5 % a v budúcom roku by mohol prekročiť 4 %, poháňaný niektorými z najrýchlejšie rastúcich ekonomík na svete, ako sú Etiópia a Rwanda, ktoré zaznamenávajú ročné tempo rastu výrazne nad 7 %. Avšak ani s veľkými hráčmi, ako je Nigéria a Južná Afrika, zatiaľ Afrika nie je schopná vyhnúť sa poklesu ekonomiky.
Situácia v Ázii je ružovejšia. Čína zohrávala významnú úlohu počas posledných 30 rokov, ale v súčasnosti je jednoznačne vo fáze, kedy sa začína sústrediť na hospodárstvo s nižším rastom a vyššími mzdami.
V roku 2018 rástli Bangladéš, India a Indonézia o 7,9 %, 7,3 % a 5,2 % a Svetová banka odhaduje, že rast v roku 2020 prekročí 7 % v južnej Ázii a 6 % vo východnej Ázii. Ale opäť sú tu vážne problémy. V Indii sa začína vytvárať kríza v oblasti zamestnanosti, ktorá sa zakladá na zameraní krajiny na veľkých hráčov a na neúspechu transformovať hospodársky rast na tvorbu pracovných miest, najmä pre vzdelanú mládež. Krajinu čakajú voľby, od apríla do mája, a bude sa vyžadovať mimoriadne kvalifikovaný návrh politiky, ktorá vytvorí programy na podporu dopytu a zamestnanosti bez zvýšenie deficitu. Verím, že v tejto chvíli zohráva významnú úlohu menová politika. Vzhľadom na infláciu by mohla centrálna banka Indie pomôcť stimulovať hospodárstvo malým znížením úrokových sadzieb.
V Indonézii je terčom kritiky prezident Joko Widodo, známejší ako Jokowi, za to, že nedosiahne 7 %rastu, cieľ, ktorý si stanovil pri nástupe do funkcie v roku 2014. Jokowiho cieľ bol v skutočnosti pre Indonéziu vždy príliš ambiciózny, na obyvateľa viac ako 10 000 dolárov (upravené o paritu kúpnej sily). Napriek tomu má vláda plné ruky práce. Reakcia centrálnej banky na znehodnotenie rupie – šesť nárastov úrokových sadzieb počas troch ostatných štvrťrokov – by mohla byť neprimeraná. Hoci mena dosiahla voči americkému doláru minulý rok 20-ročné dno. Okrem toho je potrebná lepšia koordinácia politík v rámci miestnych samospráv, ktoré konkurencieschopne zvyšujú minimálnu mzdu, čo oslabuje schopnosť Indonézie prevziať lacnú výrobu z Číny.
Napriek spomenutému, Jokowi, ktorý sa ý bude v aprílových voľbách uchádzať o ďalšie päťročné obdobie, zostáva nádejou. Je jedným z mála politických lídrov v rozvojovom svete, ktorí sa pridali na stranu práv LGBTQ +. V prípade, že dokáže využiť svoje cenné osobné vlastnosti, vrátane záväzku k sekularizmu a skromnosti, čo je čoraz zriedkavejšie medzi politickými predstaviteľmi, na presadzovanie potrebnej štrukturálnej reformy, môže Indonézia dosiahnuť 6 % ročný rast HDP, a dostať sa tak do popredia regionálnej aj celosvetovej hospodárskej výkonnosti.
Aj keby sa niektorým rozvíjajúcim sa ekonomikám podarilo zabezpečiť si silný rast, svetová ekonomika zostane zaťažená kombináciou ekonomickej prepojenosti a politickej balkanizácie. V čase, keď svet naliehavo potrebuje zlepšiť koordináciu menovej, fiškálnej a obchodnej politiky, sa namiesto vracia späť tam, kde kedysi bol. Je to priamy dôsledok zhoršenia politického vedenia vo veľkých ekonomikách, najmä v USA pod prezidentom Donaldom Trumpom. Je úžasné, ako do toho sú zapojené americké inštitúcie, od Fedu a súdnictva až po štátne vlády, médiá a akademickú obec. Zostáva dúfať, že v týchto ťažkých časoch voliči po celom svete rozpoznajú hlúposť nacionalizmu a xenofóbie v hlboko prepojenom svete. Ak sa to nestane, moja rada je jednoduchá: zaujmite núdzovú pozíciu.
Autorom je Kaushik Basu, bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky, v súčasnosti profesor ekonómie na Cornellskej univerzite.
