Ďalšia revolúcia: Nebojme sa automatizácie, dôstojne sa dá žiť aj bez bremena práce

Diskusia 17  
Ďalšia revolúcia: Nebojme sa automatizácie, dôstojne sa dá žiť aj bez bremena práce
Zdroj: QZ
Foto: SITA/AP;getty images


11. 2. 2019 - Niektoré z najviac neočakávaných zmien sa javia ako nevyhnutné. Ak sa chcete pozrieť späť do histórie, nemali by ste byť zviazaný s dianím súčasnosti. Nemôžete posúdiť konkrétny krok, kým nezaznamenáte jeho účinok. Z tohto dôvodu by sme nemali byť skeptickí, pokiaľ ide o štvrtú priemyselnú revolúciu a skúsiť ju vnímať inak.

Ľudstvo industrializovalo výrobu prostredníctvom troch základných posunov. V súčasnosti vstupuje do štvrtej veľkej éry. Prvá priemyselná revolúcia sa začala v 18. storočí v Európe, urbanizácia  sprevádzaná nárastom textilného priemyslu a spracovania kovov, všetko poháňané vynálezom parného stroja. Druhá priemyselná revolúcia z konca 19. storočia sa spája s nárastom využitia ocele, ropy a elektriny, čo viedlo k inováciám, ako sú telefón, žiarovka a spaľovací motor. Tretia priemyselná revolúcia prebehla koncom 20. storočia a je charakterizovaná nárastom digitálnych technológií vrátane osobného počítača a internetu. Aktuálna štvrtá priemyselná revolúcia vychádza z najnovšej "digitálnej revolúcie" a je charakterizovaná rozvojom technológií, vrátane robotiky, umelej inteligencie, nanotechnológií, kvantovej výpočtovej techniky, biotechnológií, 3D tlače a autonómnych vozidiel. V kombinácii s komunikačnou infraštruktúrou, ktorá je potrebná na spojenie ľudstva s týmito prevratnými novinkami, vzniká skutočne globálna spoločnosť.

Tento príbeh nepopierateľne zodpovedá historickým skutočnostiam, ale zároveň je tu aj riziko, že kvôli stromom nevidíme les. Zameriavame sa na markanty vzrušujúcich nových technológií bez toho, aby sme videli zmysel väčších trendov za týmito posunmi. Skúsme sa preto predostrieť alternatívny pohľad na priemyselné revolúcie.

Prvou éru obdobia prirodzenej produkcie, ktorá trvala od počiatku ľudského druhu približne pred 300 000 rokmi a pokračovala až do približne 10 000 rokov späť do minulosti. Počas tohto obdobia ľudia žili spätí s prírodou, v nej žili a vďake nej prežili. Druhá éra je obdobie trvalo udržateľnej výroby potravín, s rozvojom poľnohospodárstva niekedy okolo 9000 rokov pnl a ťahalo sa až do polovice 18. storočia. V tejto ére používali ľudia a ich domestikované spoločenské zvieratá svoju fyzickú silu a intelektuálne schopnosti, aby vytvorili infraštruktúru potrebnú na a produkciu potravín. Toto obdobie zahŕňajú sezónne hospodárenie, zavlažovacie systémy a zariadenia na skladovanie potravín. Tretia éra je obdobie industrializácie práce, ktorá rastie s energeticky úspornými vynálezmi 18. storočia, ako je parný stroj.

Ďalšia revolúcia: Nebojme sa automatizácie, dôstojne sa dá žiť aj bez bremena práce

Táto zásadne nová éra predstavovala dehumanizáciu fyzickej sily. Po vývoji prvých strojov začali systémy nahradzovať ľudí a domestikované zvieratá vo všetkých oblastiach, kde bola rozhodujúca zložka výroby sila a fyzická zdatnosť. Výsledkom bolo, že ľudia museli cenovo konkurovať strojom alebo prešli na nové, intelektuálnejšie formy práce, aby vyrábali tovary a služby spotrebované spoločnosťou.

Štvrtá éra je obdobím industrializovanej inteligencie, ktorá sa zvyšuje s vynálezmi na úsporu mentality v polovici 20. storočia a pokračuje až dodnes. Rovnako ako priemyselná revolúcia dehumanizovala biologickú sila strojmi, vytlačenie biologickej inteligencie počítačmi predstavuje dehumanizáciu intelektuálnej práce. Projektovanie súčasných techník niekoľko rokov dopredu naznačuje, že autonómne systémy budú nakoniec schopné vytlačiť ľudí vo všetkých oblastiach, kde je inteligencia kľúčovou súčasťou výroby.

Keďže mnohé úlohy sú kombináciou duševnej a fyzickej práce, vývoj tejto štvrtej inteligenčnej revolúcie tiež urýchli fyzický dopad priemyselnej práce. To znamená, že príchod automatizovanej inteligencie pravdepodobne ešte viac naruší súčasné modely spoločnosti, ako sa predpokladalo. Automatizovaná inteligencia v kombinácii s automatizovanou fyzickou prácou je nákladovo efektívnejšia ako ľudská produkcia. Nezostane žiaden segment produkcie, ktorý by zostal monopolom v rukách ľudí.

Ďalšia revolúcia: Nebojme sa automatizácie, dôstojne sa dá žiť aj bez bremena práce

Zhrňme si to. Éra prírodnej produkcie ustúpila pred érou udržateľnej výroby potravín, ktorá viedla k ére industrializovanej práce, a tá uvoľnila miesto ére priemyselnej inteligencie. Prechody medzi týmito érami boli riadené. Najskôr sa vymyslela výroba, neskôr sa automatizovali svaly a následne aj mozgy. Prvá zmena vytvorila zamestnanosť, druhá zmena povýšila zamestnanosť na vyššiu úroveň vytvorením pracovných miest. A dnes už tretí posun, už začína mať vplyv na spoločnosť. A vyvoláva vášnivé debaty.

Kým niektorí ľudia oslavujú schopnosť nových technológií produkovať zaujímavé veci pre konzum (nehovoriac o nových kariérach pre ľudí, ktorí vytvárajú, udržiavajú a používajú tieto technológie), iní sa strojov obávajú. V každej ére sa spoločenské úlohy posunú tak, aby odrážali technologický pokrok. Ak sa pozrieme na pracovný trh v Anglicku v roku 1750, viac ako tretina ľudí pracovala v poľnohospodárstve. Ak to porovnáme s rokom 2012, v poľnohospodárstve bolo zamestnaných len asi 1 % ľudí. Napriek značne nižšiemu počtu pracujúcich v poľnohospodárstve, dosahujeme rekordné výnosy. Fyzická práca je efektívnejšia, pričom väčší percentil našej pracovnej sily sa presunul do oblasti intelektuálnej. Ako je veda výskum. Ale čo sa stane, keď sa umelej inteligencii podarí zefektívniť a zautomatizovať duševnú prácu? Kam sa ľudia presunú? Hlavne ak už naše mozgy nebudú konkurencieschopné so strojmi.


Ďalšia revolúcia: Nebojme sa automatizácie, dôstojne sa dá žiť aj bez bremena práce

Tento posledný veľký posun vo výrobe môže vyžadovať rovnako významný posun v štruktúre spoločnosti. Možno bude potrebné radikálne prehodnotiť naše predpoklady o tom, ako žiť zmysluplný život. Môžeme neustále špekulovať o tom, kam nás zavedie štvrtá priemyselná revolúcia,  ale je celkom ťažké presne sledovať, čo sa práve deje. Vieme, že sme uprostred technologickej a spoločenskej zmeny, ale ako môžeme predvídať špecifiká budúcnosti, keď nemôžeme skutočne pochopiť prítomnosť?

Musíme sa na štvrtú priemyselnú revolúciu pozerať  prostredníctvom väčších trendov. Snáď nie sme v štvrtej priemyselnej revolúcii, ktorá má jednoducho len zabezpečiť posun v úlohe ľudí vo výrobe. Možno sme v záverečnom štádiu veľkého procesu vytvoriť a automatizovať všetky úlohy potrebné na udržanie stabilnej spoločnosti. Možno, že pracovné miesta nie sú zdrojom ľudskej dôstojnosti. Možno únik z pracovného trhu neznamená nezamestnanosť, ale slobodu. Možno vzniknú nové ekonomické modely, ako napríklad varianty základného garantovaného príjmu, ktoré nahradia príjmy z práce. Možno nás už nečaká krok do novej éry ľudskej industrializácie, možno sme na vrchole dehumanizácie industrializácie. Možno nadišiel čas zamerať sa na iný príbeh, ktorý nám pomôže pripraviť sa na celkom odlišnú budúcnosť.