Slovensko by podľa návrhu ministerstva financií malo historický prvý prebytok verejných financií dosiahnuť v roku 2021. Už o rok sa máme výrazne priblížiť k vyrovnanému rozpočtu.
Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok a rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky putuje do parlamentu. Ministri totiž návrh ministerstva financií v stredu na rokovaní vlády schválili. Slovensko by sa tak už v budúcom roku malo výrazne priblížiť vyrovnanému rozpočtu a o ďalšie dva roky by už mal byť rozpočet verejnej správy v miernom pluse. Návrh totiž počíta s budúcoročným deficitom verejných financií na úrovni 0,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), s vyrovnaným hospodárením v roku 2020 a s prebytkom 0,2 % HDP v roku 2021. Načrtnutý plán je tak o niečo optimistickejší, ako uvádzalo ministerstvo financií ešte na jar v programe stability, ktorý posielalo do Bruselu na posúdenie. V ňom vláda ešte počítala pre budúci rok so schodkom 0,3 % hrubého domáceho produktu a v nasledujúcich dvoch rokoch s vyrovnaným hospodárením.
Súčasne so zlepšovaním salda verejných financií by pritom sa mal zlepšovať aj pomer verejného dlhu k hrubému domácemu produktu. Rezort financií predpokladá, že dlh verejnej správy bude postupne klesať z tohtoročných očakávaných 48,7 % HDP na budúcoročných 47,3 % až k úrovni 44,8 % v roku 2021. Úroveň dlhu by sa tak mala dostať pod spodnú hranicu sankčného pásma dlhovej brzdy a zostať by tam mala až do konca rozpočtovaného horizontu.
Rozpočtovým plánom výrazne napomáha pozitívny ekonomický vývoj. Samotný rozpočet je postavený na oficiálnej makroprognóze, podľa ktorej hospodárstvo Slovenska v budúcom roku porastie o 4,5 %, keď sa očakáva opätovné zrýchlenie exportu vďaka nábehu novej produkcie a zvyšovaniu výroby v automobilových závodoch. Vznikať by mali ďalšie desaťtisíce pracovných miest, miera nezamestnanosti by mala prepisovať nové historické minimá a do roku 2021 klesnúť pod 6 %. Nominálne mzdy by mali v budúcom roku rásť vyše 6-percentným tempom.
V rozpočte je už pritom zahrnutá aj väčšina avizovaných či predložených vládnych opatrení. Zapracovaný je už dokonca aj zatiaľ parlamentom neprerokovaný návrh na zavedenie odvodu pre obchodné reťazce, ale tiež zmeny v registračných pokladniach či spotrebnej dani z minerálnych olejov. V návrhu je tiež zabezpečené krytie 10-percentného rastu miezd ako aj ďalších dohôd týkajúcich sa zvyšovania platov vo verejnej správe.
Na krytie dopadu prípadných ďalších legislatívnych opatrení je v rozpočte zahrnutá rezerva 400 mil. eur. Zahŕňať má napríklad vplyv zavedenia bezplatného stravovania na školách, rekreačných šekov, zvýšeného vianočného príspevku, zvýšeného daňového bonusu či zníženej sadzby DPH na ubytovanie. Súčasťou návrhu sú však aj ďalšie rezervy. Pre rok 2019 sa totiž počíta s rezervou 150 mil. eur na prípadné investície a infraštruktúrne projekty. Ďalšiu rezervu na nasledujúce roky rezort financií nazval Rezervu na vývoj ekonomického cyklu a opisuje ich ako nealokované zdroje v rámci priestoru, ktorý vytvára fiškálny rámec. Ide o sumu 180 mil. eur pre rok 2020 a 500 mil. eur pre rok 2021.
Samotný štátny rozpočet na budúci rok, ktorý bude parlament schvaľovať vo forme zákona, počíta s celkovými príjmami na úrovni 15,498 mld. eur, celkové výdavky by mali dosiahnuť 17,636 mld. eur a schodok štátneho rozpočtu na rok 2019 sa rozpočtuje na úrovni 2,138 mld. eur.
