oPeniazoch.sk, CNBC;fidelity Foto: TASR/AP
Po desiatich rokoch sa všetci pokúšajú pochopiť, v čom tkvejú riziká vytvárajúce ďalšiu krízu. Niektorí analytici hovoria o Číne a jej zadlženosti, iní poukazujú na vysokú úroveň globálneho dlhu, v súčasnosti dosiahla rekordných 247 biliónov dolárov. Zo zoznamu rizík nevypadli európske banky. Hoci analytici tvrdia, že systém je bezpečnejší 10 rokov po páde Lehman Brothers a následnom začiatku globálnej finančnej krízy.
Neúspech Lehman Brothers v roku 2008 dopadol aj na globálne trhy. Bola to štvrtá najväčšia investičná banka v USA, a keď 15. septembra 2008 vyhlásila konkurz, v nasledujúcom mesiaci to viedlo k poklesu trhovej kapitalizácie globálnych akcií na úrovni takmer 10 biliónov dolárov.
Kolaps Lehman odhalil, že banka mala obrovský problém s hypotekárnymi cennými papiermi – druhom majetku, ktorý mal v porovnaní s cenou veľmi nízku hodnotu. Ale problémy Lehmans mali aj takmer všetky ostatné banky. Aj tie európske vzali na seba vysoké riziko, keď sa snažili získať finančné prostriedky a mnohé z nich museli byť zachraňované obrovskými záchrannými balíkmi zo strany vlád. Karty v bankovníctve sa na novo rozdali. Na miesta niekdajších investičných gigantov nastúpili lepšie riadené spoločnosti na čele s americkou JPMorgan a britskou HSBC.
"Európske banky znížili svoj dlh a zvýšili svoje kapitálové pomery po páde Lehmans, takže sú dnes teoreticky v bezpečnejšej pozícii ako pred 10 rokmi," povedal Carsten Hesse, európsky ekonóm z banky Berenberg pre televíziu CNBC. "Ale v niektorých krajinách eurozóny, akými sú Grécko alebo Taliansko, sú nesplácané úvery stále veľmi vysoké. Ziskovosť niektorých bánk, aj v Nemecku, je stále veľmi nízka," dodal.
Na bankrote Lehman Brothers dokázali zarobiť hlavne hedžové fondy, v niektorých prípadoch aj miliardy dolárov. Hoci krízu spôsobili bankové elity za prizerania vládnucich politikov, účty za ňu zaplatili napospol daňoví poplatníci. Najmä v západných krajinách to otriaslo vierou ľudí v trhové hospodárstvo.
Nesplácané pôžičky sú jedným z najväčších prekážok ziskovosti bánk v Európe. Ich vysoká úroveň zvyšuje časť záväzkov v súvahe banky. V dôsledku toho musí veriteľ vygenerovať vyššie zisky na kompenzáciu týchto záväzkov. V ostatnom čase sa ziskovosť európskych bánk dostala pod tlak z dôvodu nižšej úrovne úrokových sadzieb, či neistoty okolo Brexitu. Správa Európskeho parlamentu z ukázala, že miera nesplatiteľných úverov sa v posledných rokoch mierne znížila zo 6,4 % v decembri 2014 na 4,2 % na konci septembra 2017. "Súčasná úroveň takýchto úverov v EÚ je však stále vyššia ako v ostatných veľkých rozvinutých krajinách," uvádza sa v správe.
Okrem zníženia nesplácaných úverov došlo aj k veľkému tlaku na silnejšiu reguláciu. Banky boli nútené zvýšiť svoju kapitalizáciu, zriadil sa Európsky orgán pre bankovníctvo na dohľad nad veriteľmi a banky musia prejsť pravidelným záťažovým testom. Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť, aby boli banky dostatočne silné na to, aby ustáli ďalšiu krízu. Mnohí ale s takýmto názorom nesúhlasia.
George Magnus, bývalý hlavný ekonóm UBS, si myslí, že nariadenie v súčasnosti už nedokáže garantovať bezpečnosť niektorých častí finančného systému tak ako to bolo zamýšľané pred desiatimi rokmi. "Osobne si myslím, že regulačné orgány na celom svete by mohli mať oveľa silnejšie postavenie, aby zachránili jednotlivé inštitúcie… kľúčom k riešeniu systematickej finančnej krízy je systémovosť. Vyriešili sme problémy vo finančnom systéme a v ekonomickom systéme, ktoré skutočne spôsobili túto a predošlú krízu? Nemyslím si, že by sme to skutočne urobili," povedal. Problémy, ktoré vznikli v USA, najmä v Lehman Brothers, neboli individuálne problémy. Celý finančný systém bral na seba príliš veľké riziko.
"Výzvy boli extrémne," povedal pre CNBC Russell Downs, partner PwC a ktorý bol súčasťou tímu, ktorý sa snažil po páde Lehman dať veci do poriadku. "Máme pred sebou strašne veľa práce, stovky miliónov aktív," povedal s tým, že doteraz sa podarilo vrátiť cenné papiere a aktíva veriteľom Lehmans za viac ako 49 miliárd euro. Dodal však, že prostredie je teraz oveľa pokojnejšie. "Banky sú menšie, majú viac kapitálu, takže dúfajme, že budú lepšie pripravené čeliť každej finančnej búrke, ktorá príde," povedal.
Ale o akej kríze to všetci hovoria? Po desiatich rokoch sa všetci zameriavajú na riziká, ktoré by ďalšiu krízu mohli vyvolať. "Nemyslím si, že ďalšia kríza bude vyzerať ako tá zatiaľ posledná, v tom zmysle, že svet už natoľko nevyužíva páku ako pred 10 rokmi," povedal Jay Bryson, globálny ekonóm Wells Fargo Securities.
Zatiaľ čo niektorí analytici poukazujú na Čínu a jej zadlžený systém ako ďalší krízový bod, iní varujú pred rastom úrovne globálneho dlhu, v súčasnosti je to rekordných 247 biliónov dolárov. Ďalej sú to nerealistické ceny akcií, či situácia na rozvíjajúcich sa trhoch, ako potenciálne epicentrá ďalšej krízy.
"Podobný finančný chaos, aký vyvolal kolaps Lehman Brothers, dnes našťastie nie je veľmi pravdepodobný. Hlavné problémy predchádzajúcej krízy sú už zažehnané, banky sú vo vzťahu k objemu ich úverov kapitálovo oveľa lepšie vybavené, úverové štandardy sa sprísnili, ceny finančných aktív sa tak zotavili a finančný systém je dnes vzájomne oveľa menej prepojený. Súčasní investori dávajú oveľa väčší dôraz na makroekonomickú a geopolitickú analýzu, na základe ktorej zostavujú svoju investičnú stratégiu, ako predtým. Takáto opatrnosť tu pri kríze z roku 2008 nebola. Je to priamym dôsledkom nielen samotnej finančnej krízy, ale aj všetkých ďalších otrasov, počnúc krízou eura v Európe, až po súčasné turbulencie v Turecku a na rozvíjajúcich sa trhoch,“ hodnotí situáciu Paras Anand, riaditeľ Fidelity Asset Management pre Áziu a Pacifik.
"Je Čína ďalšou Lehman Brothers? Tvrdím, že pravdepodobne nie. Väčšina dlhov Číny je držaná Čínou, nie ako hypotekárne cenné papiere pred 10 rokmi, ktoré držal celý svet" povedal Bryson.
"Ak príde kríza, ktorá nebude pochádzať zo systému finančného priemyslu, bude to kríza prepojená s dnes nepredvdanou udalosťou. Môže to byť počítačová bezpečnosť, alebo problém s dodávkou elektrickej energie, kedy sa ľudia nedostanú k svojim peniazom," myslí si Tom Finke, predseda predstavenstva a výkonný riaditeľ Barings. "Znie to ako sci-fi, ale… míňame miliardy a miliardy na kybernetickú bezpečnosť, ale ak sa jedného dňa nedostanete k svojmu účtu…vytvorilo by to ďalšiu úroveň krízy," dodal.
