oPeniazoch.sk, CNBC Foto: TASR/AP
Talianska koaličná vláda má v nasledujúcich týždňoch predložiť svoj rozpočet na rok 2019 a stanoviť svoje hospodárske a finančné plány. Bude zaujímavé sledovať, či sa euroskeptickí lídri krajiny budú držať kontroverzných plánov na výdavkov, ktoré by mohli zvýšiť deficit a rozpočtový dlh Talianska a prehĺbiť rozpor s Európskou úniou.
Nastavenie správneho rozpočtu je pre Taliansko rozhodujúce, pretože jeho hospodárske politiky ovplyvňujú sentiment investorov voči krajine a v konečnom dôsledku aj náklady na pôžičky vlády a podnikateľskej sféry. Ak by sa tieto zvýšili, investori by žiadali vyššie úroky v dôsledku vnímaného vyššieho rizika poskytovania úverov Taliansku, môže to mať vplyv na celé spektrum, od firiem až po spotrebiteľov.
Odhalenie hospodárskej politiky a prognózy rastu na nadchádzajúci rok je kľúčovým momentom populistickej vlády zloženej z pravicovej strany Liga a ľavicového Hnutia piatich hviezd (M5S). Obe strany po nastúpe do funkcie v júni prisľúbili znížiť dane a zvýšiť výdavky na sociálne zabezpečenie. Avšak talianski lídri boli odvtedy opakovane varovaní svojimi európskymi partnermi, aby zabezpečili zachovanie fiškálnej disciplíny. Európska komisia – výkonný orgán EÚ – vyžaduje, aby vládne výdavky neprekročili 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) členského štátu. Existujú však mätúce a protichodné posolstvá talianskych vedúcich predstaviteľov o tom, či bude vôľa dodržiavať tieto rozpočtové parametre alebo nie. Či si tieto varovania uvedomujú alebo pôjdu vlastnou cestou, čo povedie ku konfliktom s Bruselom, bude jasné pri odhalení rozpočtu.
Ratingová agentúra Fitch v piatok znížila vyhliadky na rating dlhu Talianska na "negatívne" zo "stabilného", pričom sa odvoláva na novú vládu a jej prísľuby na zvýšenie výdavkov. "Fitch očakáva určitý stupeň fiškálneho uvoľnenia, ktorý by zanechal veľmi vysoký stupeň verejného dlhu v Taliansku, čo by krajinu ešte viac vystavovalo potenciálnym šokom," uviedla agentúra.
Taliansky minister hospodárstva, Giovanni Tria, profesor ekonómie, ktorý má len slabé slovo vo vláde, pragmaticky reagoval na zníženie ratingu tým, že Taliansko bude rešpektovať rozpočtové záväzky EÚ a riešiť obavy ratingových agentúr ako Fitch. Doteraz však nevidieť známky znižovania výdavkov.
Ak sa koalícia bude držať svojich sľubov – vrátane zavedenia základného garantovaného príjmu pre chudobných (vlajková loď kampane M5S), "rovnej" sadzby dane (15 a 20 percent) a dôchodkovej reformy – vyradenie tzv. Zákon "Fornero" z roku 2011, ktorý zvýšil vek odchodu do dôchodku – mohlo by to stáť približne 80 až 100 miliárd eur. Tieto sľuby z kampane vylučujú iné nákladné prísľuby, ako napríklad vyhostenie 500 000 ilegálnych migrantov a možné navýšenie výdavkov na infraštruktúru v dôsledku kolapsu mosta v Janove. V ostatnom čase nedošlo k žiadnemu signálu, že Liga a M5S sú pripravení znížiť výdavky a nedodržať svoje sľuby dané voličom.
Taliansky vicepremiér Matteo Salvini v tejto súvislosti zverejnil zopár tweetov. Ak Francúzsko a Španielsko dlhé roky presahujú 3 % strop, nikto nič nehovorí , ale ak sa k nemu priblíži Taliansko, kvôli bezpečnosti krajiny a zvýšeniu spotreby Talianov, zrazu je to problém?
Salvini uviedol, že vláda Liga-M5S bude mať "dlhý život", ak bude "rešpektovať svoje povinnosti voči Talianom". V stredu tiež povedal, že Taliansko sa bude snažiť rešpektovať "všetky záväzky … uložené inými", odkazujúc na Európsku úniu s tým, že vládne účty budú "v poriadku". Návrh rozpočtu Talianska na rok 2019 musí byť schválený parlamentom predtým, ako bude zaslaný Európskej komisii najneskôr do polovice októbra.
Európska komisia má právomoc rozpočet odmietnuť, ale v minulosti tak kvôli deficitom neurobila. Vzťahy medzi Talianskom a Komisiou sú už na bode mrazu. Väčšina ekonómov si myslí, že talianska vláda bude pragmatická a zdržanlivá, pokiaľ ide o krízu.
"Zatiaľ čo očakávame konfrontačnú rétoriku ohľadom fiškálnych pravidiel EÚ, očakávame, že vláda stanoví cieľový deficit pre rok 2019 na úrovni 1,5 až 2,0 % HDP. Takýto cieľ by mohol byť veľmi rozumný a stále kompatibilný s poklesom (aj keď malými ) v pomere verejného dlhu k HDP," uviedli ekonómovia Citi. Clemente De Lucia z Deutsche Bank uviedol, že Taliansko nemá dostatok manévrovacieho priestoru, pokiaľ ide o rozpočtový deficit, na ktorý by sa zameral. Deficit vo výške troch percent HDP by "jasne uviedol verejné financie na neudržateľnú cestu, v skutočnosti by schodok nad 2,3 percenta pravdepodobne zabránil poklesu pomeru dlhu. Cieľový deficit v rozpätí od 2 do 2,3 percent HDP môže byť v súlade s klesajúcim pomerom dlhu, ale stále by znamenal významné porušenie pravidiel EÚ a znamenal by náročné rokovania s Bruselom," dodal.
Podľa ekonómov Citi ale nie rozpočtový deficit, ale rast je to, čo je v tomto prípade podstatné. "Čoraz viac nás znepokojuje sila ekonomiky, ktorá už stráca paru," uviedli a poznamenali, že nedávno revidovali prognózu rastu HDP v roku 2018 z 1,6 percenta na 1,1 percenta. Európska komisia očakáva v Taliansku 1,3 % rast v tomto roku. Nezamestnanosť zostáva problémom aj naďalej, v júni 2018 dosiahla 10,9 %. Tím Citi uviedol, že vláda stojí pred veľmi náročnou úlohou reformovania krajiny. Plán koalície má potenciálne nedostatky kvôli tomu, že je to spojenie dvoch veľmi odlišných volebných manifestov. Bolo by to ekonomicky neudržateľné "bez úplnej revízie talianskej daňovej a právnej architektúry." V najhoršom prípade by realizácia plánu mohla ešte viac poškodiť rast, dodáva Citi. "Čiastočná realizácia by mohla Taliansko ešte viac vystaviť riziku novej recesie," myslia si analytici Citi. Iní ekonóvia nevidia problém v koalícii. Dosiahnuť rast ekonomiky bude veľmi náročné, pretože nevýkonná pôžičková bilancia a vystavenie bánk štátnym dlhom vytvárajú robia tento problém neustálym. Problém stagnácie, teda nemá nič spoločné s novou vládou alebo s predchádzajúcou vládou, prebieha už dve desaťročia. A budúcoročný rozpočet to nevyrieši.
Rozpočet je pre Európu dôležitý, pretože Taliansko je tretím najväčším hospodárstvom v eurozóne a akékoľvek obavy investorov z možného hospodárskeho kolapsu, alebo potreby finančnej pomoci, by mohli poškodiť celú oblasť hospodárskej a politickej stability. Obavy z verejných financií Talianska sú oprávnené, krajina má po Grécku druhú najvyššiu zadlženosť v eurozóne, na úrovni 133,4 % HDP, čo zodpovedá 2,3 bilióna eur (čísla Eurostatu z júla tohto roka). Atraktivita Talianska ako dlžníka u investorov rastie. Miera vnímaného rizika dosiahla maximum za niečo viac ako päť rokov. Výnosy z dvoj a päťročných talianskych vládnych dlhopisov dosiahli takmer trojmesačné maximá.
Taliansky bankový systém je zamorený nesplatenými úvermi z obdobia finančnej krízy. V decembri sa odhadovalo, že Taliansko bude mať približne jednu štvrtinu všetkých zlých úverov v eurozóne. Postupne sa situácia zlepšuje, vďaka systému pomáhajúcemu bankám predávať nedobytné pohľadávky. Fitch odhaduje, že najhoršia kategória znehodnotených úverov, poklesla z vrcholu 203 miliárd eur v apríli 2017 na 174 miliárd eur v auguste 2018.
Na rozdiel od Španielska, ktorý zachránilo svoj kolabujúci bankový systém v roku 2012, alebo Grécka, Írska, Portugalska a Cypru, ktoré sa po kríze museli uchýliť k štátnym programom na záchranu, bolo Taliansko považované za príliš veľké na to, aby padlo. Too big to bail. Preto je pre Európu a investorov dôležité jej hospodárske plány a predpovede rastu. Nepredvídateľné hospodárske politiky predstavujú riziko.
