Chyby, ktoré je ťažké napraviť: Psychologické faktory vo finančných rozhodnutiach

Pridajte názor  
Chyby, ktoré je ťažké napraviť: Psychologické faktory vo finančných rozhodnutiach
Zdroj: Jakub Křivan, MBA
Foto: getty images


4. 9. 2018 - Všetci sme zažili zázračnú obnovu cien aktív v dôsledku globálnej finančnej krízy, nesmieme však zabúdať, že v ôsmich rokoch pred finančnou krízou sme videli dva zo štyroch najhorších medvedích trhov za posledných 100 rokov. V rokoch 2008 - 2009 investori stratili aktíva vo výške približne15 biliónov dolárov, čím sa zničili kapitálové zisky získané na býčích trhoch od 1990 do 2000.

Mnoho investorov bolo šokovaných, často paralyzovaných ako jeleň v svetlometoch. História ukazuje, že trhy sú cyklické, ďalší medvedí trh sa opäť objaví; je to len otázka času. Keď sú časy, ako zažívame za posledných 10 rokov, všade panuje veľké nadšenie a nikto sa nezaoberá panikou. Je však dôležité zostať ostražitý a neprepadnúť príliš veľkej eufórii.

Pochopenie klienta, na základe čoho robí investičné rozhodnutia, už nie je len “pekné”, ale v tejto novej ére nestabilných trhov sa od finančných profesionálov vyžaduje, aby dokázali diagnostikovať iracionálne správanie a zodpovedajúcim spôsobom poradili svojim klientom, aj z hľadiska ich behaviorálnej ekonomiky.

Štandardná finančná teória je navrhnutá tak, aby poskytovala matematicky elegantné vysvetlenia finančných otázok, ktoré sú v skutočnom živote komplikované. Štandardný finančný prístup sa opiera o súbor predpokladov, ktoré zvyčajne zjednodušujú skutočnosť, a to tým, že je založené na pravidlách o tom, ako by sa mali investori správať, a nie na tom ako sa reálne správajú. Behaviorálne financie na druhej strane, sa snažia identifikovať a poučiť sa z ľudských psychologických javov pri investovaní. Klasická ekonomická teória zakladá svoje predpoklady na idealizovanom finančnom správaní, behaviorálne financie naopak - na pozorovanom finančnom správaní sa investorov.

Existuje všeobecné presvedčenie, ktoré sa datuje od prelomu 19. storočia, že trhy sú “dokonalé”. Dokonalosťou myslím to, že na burzách, na ktorých participujú dobre informovaní investori, budú cenné papiere primerane oceňované a budú taktiež odrážať všetky dostupné informácie. Základný problém hypotézy efektivných trhov je, že v prípade efektívneho trhu nemožno očakávať že informácie alebo nekompromisná analýza bude viesť k prekonaniu vybraného benchmarku. Efektívny trh možno definovať ako trh, v ktorom veľké množstvo (racionálnych) investorov koná s cieľom maximalizovať zisk. Kľúčovým predpokladom je, že príslušné informácie sú voľne dostupné pre všetkých účastníkov trhu. Výsledkom tohto súťaženia by mal byť trh, v ktorom kedykoľvek ceny jednotlivých cenných papierov zahŕňajú celkové vplyvy všetkých informácií - vrátane informácií o udalostiach, ktoré už nastali, ako aj udalostí, ktoré trh a investori očakávajú v budúcnosti. To znamená, že v každom momente by mala hodnota cenného papiera zodpovedať skutočnej hodnote daného aktíva.

Chyby, ktoré je ťažké napraviť: Psychologické faktory vo finančných rozhodnutiach

Ďalšou dôležitou súčasťou štandardnej finančnej teórie je “homo economicus”, alebo ekonomicky racionálny človek, ktorý robi za každých okolností racionálne ekonomické rozhodnutia. Homo economicus je jednoduchý model ľudského ekonomického správania, ktorý predpokladá princípy perfektnej racionality, osobného záujmu a informácií, ktoré riadia jeho “ekonomické” správanie. Dokonalá racionalita predpokladá, že ľudia sú racionálni myslitelia a majú schopnosť rozumieť a taktiež konať prospešné úsudky za všetkých okolností. Racionalita však nie je jediným hnacím motorom ľudského správania. V skutočnosti sa mnohí psychológovia domnievajú, že ľudský intelekt je v podstate podriadený ľudským emóciám ako láska, nenávisť, potešenie, bolesť, a v spojitosti s investovaním hlavne strach a chamtivosť, a že používame svoj intelekt iba na dosiahnutie alebo zabránenie emocionálnym výsledkom.

Dokonalé informácie predpokladajú, že ľudia majú dokonalé alebo takmer dokonalé informácie o určitých témach. Je však nemožné, aby každý z nás disponoval perfektnou znalosťou každého predmetu resp. odvetvia. Vo svete investovania je to nekonečný proces vzdelávania a informácii, a ani tí najúspešnejší investori neovládaju všetky disciplíny.

Prečo teda nefunguje klasická ekonomická teória úplne v praxi? Je to dané kognitívnymi a emocionálnymi odchýlkami v našom správaní, ktoré následne spôsobujú iracionálne rozhodnutia. Pochopiť rozdiel medzi kognitívnymi a emocionálnymi odchýlkami je dôležité, pretože je rozdiel poradiť emocionálne zaujatému klientovi ako kognitívne zaujatému. Kognitívne odchýlky sú základné štatistické chyby, chybné spracovanie informácií alebo chyby v pamäti, ktoré sú spoločné pre všetky ľudské bytosti. Sú to “slepé škvrny” resp. skreslenia ľudskej mysli. Tieto kognitívne javy nevyplývajú z emocionálnej alebo intelektuálnej predispozície k určitým rozhodnutiam, ale skôr z podvedomých mentálnych postupov na spracovanie informácií. Keďže tieto kognitívne predsudky vychádzajú z chybného uvažovania, lepšie a presné informácie resp. poradenstvo ich často môžu napraviť. Na opačnej strane tu máme emocionálne odchýlky, ktoré vznikajú spontánne a nie vedomým úsilím. Emócie sú fyzické prejavy - často nedobrovoľné, súvisiace s pocitmi, vnímaním alebo presvedčeniami. Aj investori niekedy (resp. často) robia emocionálne zaujaté investičné rozhodnutia a nerozhodujú sa úplne racionálne. Tieto emocionálne odchýlky je ťažké napraviť, keďže prichádzajú z impulzov resp. intuície, a nie z vedomých výpočtov.

Skúsení finanční profesionáli vedia, že ich pridaná hodnota pre klientov spočíva pri vytvarání ich finančných cieľov a zohľadnení pschológie a emóciám, ktoré sú základom rozhodnutia pri vytváraní týchto cieľov. Tieto poznatky dokážu aj pomôcť pri prehĺbení väzby s klientom, čo prináša lepší investičný výsledok a taktiež lepší klientsky vzťah.

Autorom je Jakub Křivan, MBA, C-QUADRAT Wealth management, board member SBEN