oPeniazoch.sk, nytimes Foto: YT/Perfect Life; M.Nesmithsvideoranch
Podobne ako veľa žien v 50. rokoch minulého storočia, aj Bette Nesmith Grahamová sa živila ako pisárka. Nemala ale potrebné zručnosti a to v kombinácii s jej kritickým šéfom a skutočnosťou, že sa sama musí starať o svojho malého syna, ju prinútilo hľadať spôsob, ako si udržať zamestnanie.
Grahamová bola rozvedená. Fungovala ako matka samoživiteľka, preto neváhala prijať hneď niekoľko vedľajších zamestnaní, v umení a modelingu. Nedostatok peňazí u nej často vyvolával slzy z paniky, pripomína jej syn vo svojej autobiografii z roku 2017.
Keď mala Grahamová okolo 30 rokov, získala stálu prácu v spoločnosti Texas Bank & Trust so zárobkom 300 dolárov mesačne. Ale z chýb, ktoré pri strojopise robila, a ktoré sa nedali opraviť, bola frustrovaná. Vďaka svojmu umeleckému zázemiu si vytvorila vlastné riešenie: chyby pretrela tenkým štetcom rýchloschnúcou bielou temperovou farbou.
Hoci si nemohla dovoliť zaplatiť poplatok vo výške 400 dolárov za zapísanie autorského práva na vynález, ktorý nazvala "odstraňovač chýb", pokračovala v jeho zdokonaľovaní. "Neponáhľala som sa s tým v tom čase, " povedala Grahamová časopisu Texas Woman v roku 1979. "Chcela som, aby to bol úplne dokonalý produkt predtým, než ho začnem distribuovať."
Na rozdiel od spoluzakladateľa a generálneho riaditeľa spoločnosti Twitter, Jacka Dorseyho, alebo zakladateľa a generálneho riaditeľa spoločnosti Salesforce, Marcq Beinoffa, ktorí získali požehnanie svojich šéfov, aby vo svojej práci skončili a rozbehli vlastné podnikanie snov, Grahamová musel držať svoj nápad v tajnosti. Najskôr predala svoju korekčnú kvapalinu ostatným pisárkam, až neskôr veľkoobchodníkom.
Postupom času jej podnikanie rástlo rovnako ako jej syn. Grahamová preto zaplatila svojmu synovi a jeho mladistvým priateľom 1 dolár za hodinu, keď v garáži ručne plnili korekčnou kvapalinou malé flakóny z lakov na nechty a označovali ich samolepiacimi etiketami.
Štyri roky po tom, čo je prvý krát zišiel na um nápad s korekčnou kvapalinou, sa Grahamová omylom podpísala pod oficiálny bankový list svojho zamestnávateľa menom svojej súkromnej spoločnosti a dostala výpoveď. To ju posunulo k novej príležitosti, mohla sa začať venovať svojmu podnikaniu na plno. Zvolila si označenie "tekutý papier" a nakoniec požiadala o patent.
Časom dokázala získať za svojich obchodných partnerov špecializovaných klientov ako General Electric a IBM a neustále rástla. Do 10 rokov otvorila automatizovanú továreň a do roku 1975 spoločnosť vyrobila 25 miliónov fliaš tekutého papiera ročne.
Grahamová si vybrala jednu z najkrajších a potenciálne lukratívnych ciest na zbohatnutie. Vsadila svoj čas aj peniaze v snahe zhmotniť svoj sen. V takomto prípade je finančná odmena veľmi významná v porovnaní s investíciou a často dokáže úplne zmeniť život. Platilo to aj v prípade Grahamovej. Keď sa jej firme začalo dariť, mohla si konečne dovoliť luxus ako sa patrí. Šperky, Rolls Royce. Vytvorila dve neziskové organizácie, ktoré poskytovali finančnú podporu a granty ženám v oblasti umenia a podnikania. Jej druhý manžel, Robert, ktorý sa vo firme veľmi angažoval, sa pokúsil získať kontrolu nad jej spoločnosťou. Nakoniec v roku 1975 požiadala o rozvod a v roku 1979 firmu predala Gillette Corporation za 47,5 milióna dolárov. O šesť mesiacov neskôr, 12. mája 1980, zomrela na komplikácie z mŕtvice. Mala 56 rokov.
Jej syn Michael, člen populárnej rockovej skupiny The Monkees v 60-tych rokoch, po matkinej smrti zdedil 25 miliónov dolárov. Prevzal jej aktivity v neziskových organizáciách a pokračoval v zdieľaní príbehu svojej matky. "Mala víziu, ktorú pretavila do veľkej medzinárodnej firmy a zachránila život mnohým sekretárkam," povedal v rozhovore v roku 1983 jej syn Michael.
