oPeniazoch.sk, HOR;BBC Foto: TASR/AP;YT/Abdullah ortaç
Začiatkom mája sa objavila stará známa a pravidelne sa opakujúca správa. Prišla z juhoamerickej krajiny, ktorá už niekoľko krát v histórii skrachovala.
Argentína v týchto dňoch oznámila zvýšenie hlavných úrokových sadzieb domácej meny na 40 % p.a. Toto opatrenie prišlo ako reakcia na pokles pesa voči doláru o 8,5 % v rámci jedného dňa. Na menových trhoch sa výkyv už o 1 % v rámci dňa považuje za významnú korekciu.
Argentinský prezident Mauricio Macri je kontroverznou postavou v ideologicky rozdelenej krajine, ale v očiach medzinárodných investorov si náklonnosť získal. Od svojho nástupu do funkcie rýchlo zlikvidoval kapitálové kontroly a obnovil dôveru v ekonomické údaje pochádzajúce z Argentíny. Usiluje sa zvrátiť roky protekcionizmu a vysokých vládnych výdavkov svojej predchodkyne Cristiny Fernandezovej de Kirchnerovej. Avšak zásadnejšiu bitku sa mu vyhrať zatiaľ nepodarilo. Napríklad tú proti inflácii. Opozícia chce zastaviť Macriho v tom, aby odstránil subvencie v štátom kontrolovaných cenách, ako sú energetické a úžitkové tarify, ktoré môžu v krátkodobom horizonte priniesť väčšiu infláciu, ale zároveň ju môžu pomôcť znížiť na približne 5 % do roku 2020. Inflácia je v Argentíne trvalý problém, v roku 2017 dosiahla 25 %, čo je najvyššia miera v Latinskej Amerike okrem Venezuely. V tomto roku centrálna banka stanovila inflačný cieľ vo výške 15 %.
Inflácia v Argentíne meraná v marci tohto roka stále dosahovala vyše 20 % a to aj napriek rôznym opatreniam vlády, ako znižovanie vládnych výdavkov. Za ostatné dva mesiace argentínska centrálna banka minula 7,5 miliardy USD na podporné opatrenia za účelom spomaliť prepad pesa. Medzinárodní investori z krajiny sťahujú svoje prostriedky, jednou z príčin môže byť aj nová daň uvalená na kapitálové príjmy zahraničných firiem, ktorá sa uplatňuje od apríla 2018. Sadzbou 5, alebo 15 % sa zdaňujú kapitálové príjmy z akcií, dlhopisov v lokálnej a zahraničnej mene, ktoré vlastnia cudzie subjekty.
Podobné prekvapenie prišlo v stredu 23.5. z Turecka, kde centrálna banka v snahe pribrzdiť klesajúci kurz líry (pokles o 20 % od začiatku roka) zvýšila hlavné úrokové sadzby z 13,5 na 16 %.
Podobne ako juhoamerická Argentína aj Turecko určitý čas dokázalo profitovať z voľného pohybu kapitálu a prilákalo investorov hľadajúcich vyššie výnosy. V čase, keď sadzby na dolár boli nulové, mohli takýto investori zarábať na výnose mien rozvíjajúcich sa krajín ako sú Brazília, Turecko či niektoré ázijské krajiny. Dnes, keď sadzby v USA postupne rastú, je možné, že táto skupina investorov „vyberá zisky“ a prenáša svoje aktíva do domáceho prostredia a spôsobujú tak pokles kurzov mien krajín, v ktorých doteraz umiestnili svoje zdroje.
Následky v krajinách ako Argentína a Turecko budú mať podobné črty: zhorší sa dostupnosť úverov pre domáce firmy a cena za úvery bude vyššia, mnohé firmy zadlžené v cudzej mene zrazu budú mať problém splatiť takéto pôžičky ak si prezieravo nedohodli nejaký hedging proti výkyvom kurzu. Následky pre obyvateľstvo sa prejavia v postupnom zhoršovaní životného štandardu. Napríklad v Turecku sa odhaduje objem dlhu firemného sektora v cudzích menách vo výške 210 – 230 miliárd USD.
O prvom tureckom prípade problémov so splácaním sa už dnes v ekonomickej tlači píše. Syndikovaný úver pre najväčšieho tureckého výrobcu sladkostí a cukroviniek Yildiz Holding (vyrába okrem iného aj čokolády pod značkou Godiva), ktorý patrí najbohatšiemu mužovi Turecka – Muratovi Ulkerovi, museli banky reštrukturalizovať. Z celkovej výšky 8,5 miliardy USD sa banky museli postarať o predlženie lehoty splácania čiastky 6,5 miliardy, ktoré Yildiz Holding bude musieť uhradiť do 4 rokov, prípadne o ďalšie 4 roky následne (ak splní podmienky dohody s bankami). Vidiac ťažkosti veľkých firiem, obmedzila vláda financovanie v cudzej mene pre podnikateľský sektor v Turecku a pre zhruba 23 000 subjektov zaviedla pre úvery v cudzej mene hranice.
Popri tom všetkom sa bankový sektor v Turecku musel vyrovnať aj s komplikáciami pri úvere pre saudskú skupinu Oger, ktorá si v roku 2013 požičala 4,7 miliardy USD od tureckých bánk na kúpu 55 % tureckých telekomunikácii Turk Telekom. Oger, ktorý bol pod kontrolou rodiny Haririovcov, mal od roku 2016 začať bankám splácať ročne objem 290 miliónov dolárov, no nedokázal splatiť ani jednu tranžu. Vzhľadom na to, že Turk Telekom a Oger majú príjmy z hovorov a telekomunikačných služieb v lírach a úver bol poskytnutý v dolároch, narazil dlžník na problém spojený s poklesom kurzu líry voči USD. Navyše sa povráva, že firma Oger dokázala „uliať“ za hranice 3 miliardy. Viac ako dva roky sa banky s ministerstvom dopravy snažili nájsť riešenie a v uplynulých týždňoch napokon bolo avizované, že za cenu odpísania časti úverov pre Turk Telekom, sa banky stanú majiteľmi balíka pôvodne patriaceho Ogeru.
