oPeniazoch.sk, Natixis Foto: TASR/AP
Hlavný ekonóm francúzskej banky Natixis, Patrick Artus, špekuluje nad tým, ako by menová únia vyzerala za desať rokov v prípade, že by tieto problémy nevyriešila.
Nedostatok federalizmu
Bráni tomu, aby boli eliminované rastúce rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami. Tieto rozdiely podľa Artusa plynú z toho, že niektoré krajiny dosahujú vysokú produktivitu a sofistikovanú výrobu, iné sa zase zameriavajú na menej sofistikované odvetvia, akým je napríklad turistický ruch. Prehlbujúce sa rozdiely sú napríklad zrejmé z vývoja HDP na hlavu.
Nedostatočná mobilita kapitálu v rámci únie
Úspory nie sú efektívne alokované v rámci eurozóny, pretože krajiny ako Nemecko a Holandsko odmietajú požičiavať krajinám na periférii a namiesto toho ich úspory smerujú von z únie.
Ťarcha na pleciach slabých
Ťarcha potrebných zmien je nesená najmä krajinami, ktoré sa nachádzajú v hlbokých ekonomických problémoch. To sa prejavuje hlavne tým, že museli prejsť bolestivým procesom vnútornej devalvácie, zatiaľ čo Nemecko na obnovenie rovnováhy neprispelo ani tým, že by uvoľnilo svoju fiškálnu politiku, alebo že by sa v tejto krajine zvýšilo tempo rastu miezd.
Ako by eurozóna mohla vyzerať v prípade, ak by tieto štrukturálne brzdy pretrvávali?
Potenciálny rast bude podľa Artusa stále nízky, pretože nedôjde k zlepšeniu v alokácii úspor. Budú sa aj naďalej zvyšovať rozdiely medzi členskými krajinami a prehlbovať príjmová priepasť. A následne môže silnieť migrácia vnútri menovej únie, ktorá bude znamenať najmä presun ľudí s vysokoškolským vzdelaním z chudobných do bohatých krajín a regiónov. Podľa Natixis je tento trend už badateľný na odlive vzdelaných ľudí zo Španielska a Francúzska a ich presunu do Nemecka. "Ak bude eurozóna skutočne vyzerať takto, je možné, že niektoré krajiny sa rozhodnúť vzdať sa eura aj napriek tomu, že takýto krok sebou ponesie enormné náklady," uzatvára Artus.
