oPeniazoch.sk, ČTK Foto: getty images;TASR/AP
Pred troma rokmi si mohol dovoliť dať výpoveď, pretože už nie je odkázaný na svoj plat. Aby to dosiahol, musel si tento Berlínčan niekoľko rokov mnohé odriekať, napísala agentúra DPA. Príbeh zaujal aj ďalšie nemecké médiá, napríklad populárny týždenník Spiegel.
Dnes 47-ročnému Larsovi Hattwigovi sa podarilo to, o čom mnohí snívajú. Cesta do cieľa bola tŕnistá. Pre Larsa Hattwiga začal sen o finančnej slobode osobným bankrotom. Keď mu bankomat v roku 2003 odmietol vydať peniaze, začal premýšľať. Najskôr o tom, kto by mu mohol požičať 50 eur, potom prečo ako zamestnaný meteorológ každý mesiac vybieli svoj účet do posledného centu. "Plat som nemal zlý, ale jednoducho som všetko premrhal," hovorí Hattwig. "Vedel som, že niečo musím zmeniť."
Prestal fajčiť, necestoval, ani sa nestýkal s priateľmi. V byte mu svietila len jedna žiarovka a návštevy nútil šetriť pri splachovaní WC. Okamžite začal časť svojho platu preposielať na iné konto. Mesačné úspory investoval: najprv do akcií, potom do investičných fondov. Tak sa jeho majetok vyšplhal na 50 tisíc eur. V roku 2008 ale udrela finančná kríza. "Zrazu som prišiel o všetko. Vtedy som začal s frugalizmom," opisuje.
Frugal znamená jednoduchý, skromný, Vyznávači tohto životného štýlu sporia všetkými možnými spôsobmi, aby si dokázali odložiť čo najväčšiu časť svojho príjmu. Peniaze ukladajú do akcií a fondov. Tak sa im, keď sú úspešní, darí vybudovať majetok, s ktorým si vystačia počas zvyšku života, bez toho aby museli chodiť do práce.
Životný štýl Frugal vznikol v Spojených štátoch pred desiatimi rokmi po hospodárskej kríze. "Američania dnes rovnako ako vtedy sú nútení rozmýšľať pri nakladaní s peniazmi," uvádza Heidelberský Inštitút pre výskum trendov a budúcnosti. "Životný štýl frugalistov s ich novým uvedomelým spotrebiteľským správaním im pri tom pomáha," dodáva inštitút.
V Nemecku by podľa štúdie z roku 2017, ktorú publikoval hospodársky a spoločenskovedné Inštitút pri nadácii Hansa Böcklera blízky odborom, dokázala každá desiata domácnosť vyžiť zo svojich úspor zhruba 13 rokov. Päť percent domácností by dokonca s ušetrenými peniazmi vystačilo aj dve desaťročia. Naproti tomu 30 percentám domácností by všetky úspory došli po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch. "Do tejto skupiny patria predovšetkým samoživitelia a ich deti," píše národohospodárka Anita Tiefenseeová.
Koľkým finančne slobodným jedincom sa podarilo vybudovať majetok pomocou frugalizmu, nie je známe. Lars Hattwig odhaduje, že len malá časť ľudí žije spôsobom, ktorý niekoľko rokov praktizoval on. Život v štýle frugal je náročný hlavne pre ľudí s nízkymi príjmami. Jedinec s príjmom pod 1000 eur by na dosiahnutie finančnej slobody potreboval desiatky rokov, odhaduje. "Schopnosť sám si našetriť predpokladá pravidelný a spoľahlivý príjem, ktorý je vyšší ako existenčné minimum," vysvetľuje Tiefenseeová. "To zďaleka nie je prípad všetkých." K tomu sa pridávajú nepredvídateľná riziká ako strata zamestnania alebo dlhodobejšia maródka. Na druhej strane existujú aj dobre zarábajúci jedinci, pre ktorých extrémne šetrenie nie je cestou, hovorí Berlínčan. "U ľudí, ktorí vždy chcú zo všetkého to najlepšie, táto stratégia fungovať nebude."
Tým, že sa takmer všetkého vzdal, sa mu darilo mesačne ušetriť až 70 percent svojho príjmu – to všetko s cieľom finančnej slobody. Hattwig si je istý, že odkladať si po nejaký čas polovicu všetkých príjmov je poučné a vytvára sa potrebné povedomie o peniazoch. Ale trvalo si život v štýle frugal predstaviť nevie. "Raz príde chvíľa, kedy už si opasok ďalej nepritiahnete." Sám žije stále skromne, ale dovolenku a návštevu reštaurácie si občas dožičí.
S prácou ako meteorológ Hattwig skončil v roku 2015. Od vtedy je finančne slobodný, môže žiť z úspor a dividend. Napriek tomu ďalej pracuje, poskytuje súkromné finančné poradenstvo. Teraz ale pracuje len toľko, koľko chce."Môžem si dovoliť aj týždeň nepracovať, na svojom účte to nespoznám."
