3 ekonomické mýty, ktoré nikdy nezmiznú

Diskusia 5  
3 ekonomické mýty, ktoré nikdy nezmiznú
Zdroj: fee
Foto: YT/libertypen


10. 3. 2018 - V akejkoľvek akademickej disciplíne možno nájsť dva druhy odborníkov. Kým jeden nedokáže vysvetliť zložité myšlienky jednoduchým spôsobom, ten druhý áno. Tento rok uplynie štvrťstoročie od úmrtia Henryho Hazlitta, jedného z mála ekonómov, ktorí patril do druhej skupiny.

Narodil sa vo Philadelphii v roku 1894. Henry Hazlitt rozvíjal svoju kariéru novinára v najvýznamnejších amerických novinách a časopisoch. V roku 1934 sa stal hlavným redaktorom The New York Times, kde písal o ekonomike a financiách z pohľadu voľného trhu. Napriek nedostatku formálneho vzdelania, Hazlitt preukázal hlboký záujem o oblasť ekonómie, čo ho viedlo k napísaniu niekoľkých kníh na túto tému. V roku 1946 vyšiel jeden z najlepších úvodných textov o ekonómii, aký bol kedy napísaný, Ekonómia v jednej lekcii.

Šiel v stopách francúzskeho ekonóma Frédérica Bastiata z 19. storočia. Hazlitt poukázal na to, že krátkozraké hospodárske politiky zamerané na uspokojenie konkrétnych skupín nevyhnutne skončia znížením blahobytu väčšiny obyvateľstva. "Umenie ekonómie pozostáva nielen z hľadiska okamžitého, ale aj z dlhšieho účinku akéhokoľvek konania alebo politiky. Spočíva v sledovaní dôsledkov tejto politiky nielen pre jednu skupinu, ale pre všetky skupiny. "

3 ekonomické mýty, ktoré nikdy nezmiznú

Ekonómia v jednej lekcii veľkolepo vyvracia niekoľko populárnych ekonomických mýtov, neraz hlboko zakorenených v politickom prejave svojej doby. Prostredníctvom zrozumiteľného jazyka zameraného na širokú verejnosť Hazlitt diskutuje, rozoberá a odhaľuje. Vybral si 22 ekonomických mýtov, medzi inými aj myšlienku, že technologický pokrok zvyšuje nezamestnanosť alebo mýtus, že cenové stropy sú prospešné pre spotrebiteľov. Všetky tieto mýty sú však naďalej prítomné aj v dnešnej politickej diskusii. Tu tri najväčšie.

1. Mýtus ochrany
Od čias Adama Smitha,  je dobre známym faktom, že voľný obchod je jedným z kľúčov k prosperite. Napriek tomu je na programe dňa zavádzanie vyšších sadzieb na dovoz ocele a hliníka. Pritom by stačilo prečítať si Hazlittov stručný a napriek tomu komplexný prehľad o škodlivých účinkoch ciel na skutočné mzdy, spotrebiteľov a produktivitu. Podľa Hazlitta tento klam vychádza z krátkodobého prínosu taríf pre špecifické skupiny, ktoré neberú do úvahy ich dlhodobý vplyv na ekonomiku ako celok.

2. Mýtus minimálnej mzdy
Mýtus, že nižšie triedy využívajú zákony o minimálnej mzde, je ďalšou vierou pevne zakorenenou v kolektívnej predstavivosti širokej verejnosti. Nič ale nie je ďalej od pravdy ako toto tvrdenie. Keď vláda prijme zákon, ktorý zakazuje zamestnávateľom platiť pracovníkom menej ako stanovuje, všetci pracovníci, ktorých marginálna produktivita nedosiahne toto číslo, budú odsúdení zostať mimo trhu práce. „Nemôžete zabezpečiť mzdu niekomu tým, že určíte hranicu a postavíte mimo zákon toho, kto ponúkne menej. Týmto spôsobom človeka zbavujete práva zarobiť sumu, ktorú by mohol získať na základe svojich schopností a danej situácie,“ napísal Hazlitt,

3. Mýtus, že odborové zväzy zvyšujú mzdy a životnú úroveň
Ďalším široko rozšíreným klamom je úloha odborových zväzov pri určovaní reálnych miezd. Podľa konvenčného názoru zohrávajú odborové organizácie zásadnú úlohu pri riešení celkovej úrovne miezd v ekonomike. Inými slovami, väčšina pracovníkov by bola nedostatočne platená, ak by odbory neexistovali. Je pravda, že odborové zväzy môžu z krátkodobého hľadiska presadzovať mzdy nad určitou produktivitou v konkrétnom odvetví. Avšak zvýšenie nákladov na pracovnú silu sa pravdepodobne premietne spotrebiteľom vo forme vyšších cien, čo bude mať za následok zníženie objemu ziskov v odvetví ako celku. To následne povedie k nižším mzdám a v konečnom dôsledku k nezamestnanosti. Pracovné zväzy nemôžu dlhodobo ovplyvňovať úroveň miezd. Podľa Hazlitta spočíva tento klam v prehliadaní jediného zdroja dlhodobého nárastu reálnych miezd: vývoja produktivity práce v dôsledku "akumulácie kapitálu a obrovského technologického pokroku, ktorý umožnil."

V čase, keď sa protekcionistické zákony a zákony o minimálnej mzde dostávajú do popredných línii politickej arény, mali by sa myšlienky Henryho Hazlitta poslúžiť ako prostriedok boja proti základným ekonomickým omylom našej doby. Omylom, ktoré sa bohužiaľ od vydania Ekonómie v jednej lekcii sotva zmenili. Hazlitt nás naučil, že v ekonómii je intuícia zavádzajúca a úvahy nad rámec toho, čo je zrejmé, sú jediným spôsobom, ako získať hlboké pochopenie dlhodobých dôsledkov hospodárskych politík.