oPeniazoch.sk, QZ Foto: TASR/AP
Debaty o základnom univerzálnom príjme nabrali na obrátkach po tom, čo sa čoraz častejšie spomína automatizácia a ako roboty už v blízkej budúcnosti zlikvidujú niektoré pracovné miesta. Aj v tomto prípade sa diskutujúci delia na dva tábory.
Jedna strana tvrdí na základe určitých dôkazov, že poskytnutie minimálnej finančnej výpomoci všetkým občanom, ktorá by pokrývala ich základné potreby, by viedlo k lenivosti. Prácu by sme nemali vnímať ako zdroj príjmu, ale ako zmysel života. Bez práce niet sociálnej súdržnosti.
Argument druhej strany je, že ľudia chcú mať zmysluplnú prácu a základný príjem by im umožnil v nej pokračovať na základe lepšieho vzdelávania, získaním viac času pre seba a flexibility, z čoho nakoniec bude mať prospech celá spoločnosť.
Pracovný dokument, ktorý tento mesiac zverejnil americký Národný úrad pre ekonomický výskum, dokáže dať na otázky ohľadom správania sa ľudí pri poberaní základného garantovaného príjmu odpovede podložené empirickými údajmi.
Skoršie štúdie analyzujúce víťazov v lotérií a záporné daňové pokusy v USA v sedemdesiatych rokoch minulého storočia zistili, že každý 10 % nárast príjmov pochádzajúcich z iného zdroja než zamestnania, sa prejavuje poklesom príjmov zo zamestnania približne o 1 %. Tieto experimenty naznačujú, že vedľajšie príjmy vytvárajú mierne prekážky na pracovnom trhu. Štúdie ale neboli presné, vzorky boli príliš malé, podobne aj časové obdobie prieskumu príliš krátke, zvyčajne tri až päť rokov v porovnaní s univerzálnym dlhodobejším pokrytím s ktorým sa počíta v prípade garantovaného príjmu.
Doterajšie výsledky aktuálne spochybňuje štúdia, ktorá sa zamerala na Alaska Permanent Fund. Štátny fond vo výške 60,1 miliárd dolárov, založený v roku 1976, sa tvorí z príjmov z aljašskej ropnej a minerálnej politiky. Z fondu sa peniaze od roku 1982 rozdeľujú všetkým obyvateľom Aljašky v podobe ročného príspevku. V ostatných rokoch suma dosiahla až 2072 dolárov na osobu alebo 8288 dolárov pre štvorčlennú rodinu. Treba však pripomenúť, že v roku 2016 sa suma znížila v dôsledku rozpočtovej krízy.
Aljašský systém vytvoril ideálny experiment. Výskumníci z Chicagskej univerzity a Pennsylvánskej univerzity porovnali správanie sa obyvateľov pred vyplácaním príspevku a po ňom, aby zistili, aký vplyv majú platby na účasť na pracovnom trhu. Zistili, že na zamestnanie na plný úväzok to nemalo žiaden vplyv, pričom podiel tých, ktorí pracovali na čiastočný úväzok, sa zvýšil o 17 %. "Vzhľadom na predchádzajúce zistenia o veľkosti príjmového efektu je to v prípade základného garantovaného príjmu prekvapenie, že sa ním neznížila zamestnanosť," uvádza sa v dokumente.
Autori teoretizujú, že zamestnanosť zostala stabilná, pretože dodatočné príjmy, ktoré umožnili ľuďom nakupovať viac, zvýšili aj dopyt po službách, čo potvrdzujú ekonomickými údaje z toho obdobia. Vytvárali sa napríklad pracovné miesta v odvetví výroby, ktoré produkuje vývoz. V podstate autori tvrdia, že makroekonomické účinky vyššieho objemu výdavkov podporili celkovú zamestnanosť.
Projekt ekonomickej bezpečnosti (The Economic Security Project ), skupina podporujúca úsilie zhromaždiť relevantné údaje o základnom garantovanom príjme oslovila v prieskume 1004 aljašských voličov, aby zistila, ako vnímajú príjem z aljašského fondu. V minulosti sa verejná podpora programu prehlbovala aj napriek vyhliadkam na zvýšenie daní.
V iných štátoch štúdie základného garantovaného príjmu pokračujú. Po niekoľkých desaťročiach spánku je to určité oživenie. Vďaka pokroku v oblasti umelej inteligencie a automatizácie sa objavujú hlasy za rozdeľovanie peňazí napríklad zo Silicon Valley, ale dopady takéhoto kroku testuje aj Fínsko. Tento najnovší príspevok nie je posledným slovom, pretože aljašské dividendy nie sú základným garantovaným príjmom, nepokrývajú minimálne životné náklady. Kontext sa v jednotlivých krajinách a regiónoch líši. Ale desiatky experimentov, ktoré aktuálne prebiehajú po celom svete, čoskoro objasnia všetky nezodpovedané otázky.
