oPeniazoch.sk, ECB Foto: TASR/AP
Bezhotovostná ekonomika klasické platby len tak ľahko neprevalcuje. Štúdia Európskej centrálnej banky ukazuje, že bankovky a mince pokrývajú 79 percent nákupov v obchodoch v 19 krajinách eurozóny.
ECB sledovala situáciu v eurozóne, a výsledok? Peňažné prostriedky, na ktoré si môže siahnuť, stále dominujú v celkovom objeme platieb. Tvoria 54 percent.
Najviac sa držia tradície štáty na juhu Európy, ďalej Nemecko, Rakúsko a Slovinsko. Osemdesiat percent platieb je v hotovosti. V niektorých krajinách je to ale podstatne menej. V Holandsku, Estónsku a Fínsku využitie hotovosti kleslo z 54 na 45 percent. Na Slovensku je podiel 66 %.
Premerná platba v hotovosti je na Slovensku len o niečo viac ako desať eur.
Asi štvrtina ľudí z prieskumu uviedla, že pre istotu drží nejakú hotovosť doma "pod perinou" a pätina ďalších má po vreckách bankovky v nominálnej hodnote 200 alebo až 500 eur. Slováci pri sebe nosia v peňaženke priemerne 53 eur. Medzi krajiny, v ktorých aspoň tretina respondentov odpovedala že má bankovku s vysokou nominálnou hodnotou, patrí aj Slovensko, kde takto odpovedalo 42 % opýtaných. Až 40 % Slovákov v prieskume tvrdilo, drží hotovosť ako rezervu.
Zaujímavé je tiež, že obyvatelia eurozóny majú mylnú predstavu o tom, ako vlastne platia za svoje nákupy v kamenných obchodoch. Väčšina totiž v prieskume uviedla, že pri nákupoch častejšie siaha po platobnej karte ako po minciach a bankovkách. Čísla ECB to ale vyvracajú. Bankári majú pre tento rozpor jednoduché vysvetlenie. Dve tretiny všetkých transakcií sú pod 15 eur, a tak si ich väčšina ľudí nezapamätá.
Rozdiely v platbách sú aj na základe pohlaví. Muži využívajú hotovosť viac ako ženy. Rovnako tak staršia generácia častejšie využíva fyzické peniaze ako mladšie ročníky.
Odklon od fyzických peňazí by centrálne banky uvítali. Výroba mincí je drahá a zbytočne zaťažuje štátny rozpočet.
