oPeniazoch.sk, QZ Foto: thinkstock
Médiá nám sústavne podsúvajú obrazy bohatých a slávnych. Ak však ide o nežné pohlavie, vyvoláva to v nás určité pohŕdanie súvisiace s chamtivosťou a márnotratnosťou. V tom lepšom prípade ich považujeme za povrchné manželské trofeje a v najhoršom prípade za zlatokopky.
Jedna vec je, ak niekto zbohatne ako úspešný umelec alebo podnikateľ. Ale ak odhliadneme od oblasti celebrít, typicky si bohatú ženu predstavíme ako niekoho, kto si zobral za manžela boháča. Finančná nezávislosť robí ženu vo svojej podstate podozrivou.
Bohaté ženy vlastní manželia neraz označujú za rozmaznané diletantky. Ale čo všetky tie ženy, odborníčky z oblasti financií, práva, či medicíny? Mnohé nie sú nijak nadšené zo svojho sociálno-ekonomického postavenia. Nie je to tak, že by sme mali prejaviť ľútosť pri pohľade, keď si dokážu zaplatiť služobníctvo v rámci svojej rozsiahlej haciendy. Ide skôr o to, aby sme prehodnotili koncepciu rodovej meritokracie. Prečo by mali ženy znášať negatívne úsudky o nadobudnutom bohatstve, vyvolávať otázky o tom, či si to "zaslúžia" a na akom základe sa im podarilo zmeniť svoj sociálny status.
Ako prvé treba vziať do úvahy, že platená práca je čoraz dôležitejším morálnym kritériom. S poklesom kvázi aristokratickej elity a nárastom finančných, technických a iných dobre platených povolaní je horná trieda v súčasnosti tvorená "pracujúcimi boháčmi". Bohatstvo získané prácou je akceptované ako legitímne. To predstavuje obzvlášť významný posun pre ženy. Až do sedemdesiatych rokov minulého storočia bohaté ženy len zriedka pracovali za odmenu a často nemohli získať vysokoškolské vzdelanie. Mnohé aj počas štúdia školu nechali, aby dali prednosť manželskému zväzku a rodine. Dnes majú ženy bežne vysokoškolské tituly a zvyčajne aj pokročilé odborné vzdelanie a dostatočné skúsenosti. Vnútorne očakávajú, že nadobudnuté bohatstvo je morálne akceptovateľné, najmä keď je to výsledok tvrdej práce. Ale "tvrdá práca" neznamená automaticky "dobre platenú prácu", najmä ak sa treba postarať o deti. Sociológovia upozorňujú na skutočnosť, že profesionálne pracovné miesta vyžadujúce mimoriadnu výkonnosť sú len zriedka natoľko flexibilné, aby sa dali skombinovať s rodičovstvom na plný úväzok. Ženy preto majú sklon vstúpiť do manželstva s mužom, ktorý zarába viac. To však nie je až taký problém vzhľadom na rozdiely v odmeňovaní medzi mužmi a ženami vo vysoko platených profesiách.
Nedostatočne zaplatená práca je dôvod, prečo sa ženy cítia zraniteľné a neraz aj menejcenné. "Som vzdelaná, mala som naštartovanú kariéru. Viete, kde to všetko teraz je,? "vyjadrila sa bývalá investičná bankárka ktorá dala prednosť rodine. Tvrdí, že má niekedy pocit, akoby pracovala pre svojho manžela. "On je teraz živiteľ rodiny, ale ja robím pre rodinu všetko, a to sa vyčísliť nedá."
Iná respondentka pracovala na čiastočný úväzok a domov nosila oveľa menej peňazí než jej manžel. Podľa jej slov to boli ťažké časy, predovšetkým pri nákupoch. Kým ona si nedovolila kúpiť to, čo by sa jej páčilo, jemu dožičila všetko. "Nedokážem zarobiť dostatok peňazí, aby som mohla zmeniť náš život. Ale ako potom budem mať dosť peňazí na to, aby som si niečo bez výčitiek mohla kúpiť?" Extra príjmom muži často získavajú právomoc rozhodovania, ako s peniazmi nakladať. Rovnako cítia právo, že to oni sa "zaslúžili" o všetko, čo rodina má.
Ďalším dôvodom, prečo sú bohaté ženy v domácnosti v nezávideniahodnej situácii je, že sú považované za sebavedomých spotrebiteľov vo svete nadmerného konzumu. Ich výdavky sa často považujú za morálny neúspech. Ženy sú všeobecne viac spájané so spotrebou než muži, najmä ak prevláda názor, že tak rady míňajú predovšetkým na seba. "Je úžasné, ako dokáže míňať na rôzne veci. Od renovácie, cez dekorácie, nakupovanie, obed s priateľmi, návšteva fitnes, masáže, akupunktúra… Myslím, že niet limitov, ako vyplniť svoj deň. Aj keď väčšina vecí je úplne zbytočná a vy si len trháte vlasy," vyjadril sa úspešný podnikateľ na margo výdavkov svojej ženy.
V snahe vyvrátiť negatívny obraz sebeckých výdavkov, mnohé ženy začali pristupovať k svojim úlohám, vrátane nakupovania, ako by to bola ich práca. Jedna žena si dokonca začala vyplácať mzdu. Využila na to dividendy, ktoré im na účet chodili zo spoločného imania s manželom. Presne si vypočítala koľko by stálo nahradiť jej prácu v domácnosti a za starostlivosť o dieťa profesionálom.
Ak je matka na plný úväzok z dobre situovanej rodiny, na rozdiel od svojich kolegýň zo strednej triedy, si často zvolí "outsourcing" sociálne hodnotnej práce na tretiu osobu. "Mám babičku, ktorá mi pomáha. Ráno príde a vezme deti, aby som ja mohla ísť nakúpiť, k lekárovi, či kam potrebujem. Bola by som však považovaná za snoba, ak by som kvôli tomu niekomu zaplatila," opisuje matka na rodičovskej dovolenke situáciu s tým, že takáto pomoc je vlastne na získavanie času na ďalšiu prácu pre rodinu, a nie čas na seba. Zároveň priznala, že svojho manžela neinformuje za každým, keď sa musí obrátiť na platenú pomoc opatrovateľky. To ale poukazuje na ďalší zdroj potenciálnych konfliktov vyplývajúca z ekonomickej závislosti na dobre zarábajúcich manželoch a spôsoboch, ktoré výdavky im schvaľujú, a ktoré nie.
Iná situácia nastáva, ak manžel podporuje svoju ženu a dokáže oceniť jej príspevok v rámci rodiny. Istá žena s majetkom vyše 50 miliónov dolárov sa vyjadrila, že má na starosti doslova všetko, čo súvisí s domácnosťou a rodinou. "Mám ale také šťastie, že som v manželskom zväzku s niekým, kto mi nikdy nedáva pocítiť, že prispievam menším dielom. A nikdy sa nepýta, na čo míňam peniaze. Máme skutočne dobre rozdelenú prácu." Naopak iní manželia, to čo ženy v domácnosti robia, nepovažujú za skutočnú prácu. "Ja som tá , ktorá ma na krku celú domácnosť a potom príde manžel a začne nariekať, že celý deň musel jesť bonbóny. Je to naozaj ťažké." Tiež jej vyčíta, že míňa príliš veľa, hoci protestovala, že si šaty si kúpila vo výpredaji a namiesto kaderníčky si vlasy ostrihala sama, zatiaľ čo on utráca za drahé jedlá pre svojich priateľov.
Skúsme si úlohy obrátiť, v takom prípade by ale ženy by nemali rovnaký názor na výdavky svojich manželov. Ak žena zarobí viac, alebo ak dokáže do spoločnej domácnosti priniesť viac peňazí napríklad prostredníctvom dedičstva, neznamená to hrozbu pre ich manželov. Namiesto toho, aby kontrolovali ich výdavky, iim ponúknu možnosť, aby mohli kontrolovať investície rodiny. Lenže to by nemohli platiť tradičné rodové úlohy. Od žien sa očakáva, že sa primárne postarajú o deti, a pokiaľ budú pretrvávať rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, ženy z množiny s vysokými príjmami sa budú i naďalej vzdávať svojej kariéry v prospech rodiny. Týmto pádom sa ale stávajú cieľom kultúrneho pohŕdania. Rovnako ako za čas, trávený opravami, nákupmi a ďalšími úlohami, ktoré sú potrebné na udržanie životného štýlu rodiny.
Výsledkom je, že naša spoločnosť nemá jasno v tom, čo znamená byť "dobrou" bohatou ženou. Zároveň nijak neuľahčujeme jedincom, ktorí majú lukratívne zamestnanie, aby sa cítili morálne hodnými svojho bohatstva. V takomto ponímaní ženy pri ceste za peniazmi nosia našu kultúrnu, etickú a psychologickú batožinu. Na druhej strane muži cestujú na ľahko.
