oPeniazoch.sk, vox.com Foto: thinkstock
Štúdiu o dnes tak často diskutovanom základnom príjme tentoraz vypracovalo (skôr ľavicovo orientované) americké stredisko Roosevelt Institute.
Autori štúdie argumentujú, že čím vyšší by základní garantovaný príjem bol, tým väčší by z toho mala americká ekonomika prospech. Ale buďme konkrétnejší.
Otázka: O koľko by narástla najväčšia svetová ekonomika, ak by každý dospelý v Spojených štátoch dostával 1000 dolárov mesačne na ruku?
Odpoveď: Ekonomika USA by zvýšila za osem rokov o 2,5 bilióna dolárov.
Rozpočtový úrad amerického Kongresu v súčasnosti odhaduje veľkosť americkej ekonomiky na 19,8 bilióna USD. Pomocou tisícidolarového príjmu, s ktorým analytici pracovali, by za ose rokov narástla o 12,56 percenta.
Experti pracovali s troma scenármi, s príspevkom vo výške 1000, 500 a 250 USD mesačne. V druhom prípade by sa hrubý domáci produkt zväčšil o 6,5 percenta a v treťom o 0,79 percenta.
Štúdia brala do úvahy predpoklad, že zdrojom potrebných peňazí na rozdávanie pravidelnej mesačnej dávky by bol rozpočtový schodok. V prípade, že tieto peniaze šli z vyšších daní, ekonomika by z takéhoto kroku nemala žiaden prínos.
Teoreticky sa štúdia opiera o Lévyho makroekonomický model, ten predpokladá, že potenciál ekonomiky nie je využívaný v plnej miere, pretože príjem domácností je nízky. Autori štúdie ale pripúšťajú, že tento predpoklad je minimálne diskutabilný.
Ide o mimoriadne sporné odhady, s ktorými sa mnohí makroekonómovia a ekonómovia verejných financií pravdepodobne nestotožňujú. Autori však tvrdia, že ekonomický model, ktorý použili, využíva realistické predpoklady ako alternatívne modely a je obzvlášť vhodný na predpovedanie vplyvu základného garantovaného príjmu.
Možno najdôležitejším predpokladom je, že ekonomika trpí nedostatkom dopytu – spotrebitelia a firmy nenakupujú dosť. To je tradične problém v recesiách a zvyčajne sa rieši prostredníctvom menovej alebo fiškálnej politiky zameranej na zvýšenie dopytu. Vlády môžu vynaložiť veľa peňazí na infraštruktúru alebo daňové úľavy. Buď vláda nakupuje viac, alebo dáva spotrebiteľom viac peňazí na to, aby ich mohli minúť. Ďalšou možnosťou je, že centrálne banky môžu vytlačiť ďalšie peniaze a znižovať úrokové sadzby, čo uľahčuje firmám aj jednotlivcom peniaze si požičať. V posledných rokoch však narastá obava, že by to mohlo predstavovať "sekulárnu stagnáciu", problém, ktorý pretrváva aj po tom, čo sa hospodárstvo už z poklesu zotavilo.
Ale kde zohnať 12 000 dolárov ročne pre každého dospelého ako základný príjem zostáva stále otázne. Analytici Rooseveltovho inštitútu zistili, že ak by sa šlo cestou zvyšovania daní, základný príjem vo výške tisíc dolárov by si vyžadoval zvýšenie dane z príjmov o 120 percent – čo je viac ako zdvojnásobenie. To by museli všetci, okrem tých najchudobnejších 40 percent obyvateľstva, platiť vyššie dane.
