Krugman: Kto vlastne platí dane zo zisku?

Diskusia 3  
Krugman: Kto vlastne platí dane zo zisku?
Zdroj: NYT
Foto: SITA/AP


7. 9. 2017 - Sú to akcionári spoločností, ktorým dane ukrajujú zo zisku? Alebo sú to hlavne zamestnanci, ktorým dane ukrajujú z miezd? Otázku si kladie Paul Krugman v New York Times.

Daň zo zisku obvykle vnímame ako zdanenie návratnosti kapitálu. Keď je mobilita kapitálu nízka a jeho presun medzi jednotlivými krajinami zložitý, domáce firmy nemajú veľa možností, ako sa vyhnúť zdaneniu. Dnes je ale podľa niektorých názorov mobilita kapitálu vysoká a firmy sa tak môžu presúvať do krajín s nižším zdanením. V ekonomike s vysokým zdanením kapitálu potom nastáva jeho nedostatok a to následne tlačí mzdy smerom dole.

Táto teória má ale niekoľko slabých miest. Predovšetkým to, že mobilita kapitálu má do dokonalosti stále ďaleko, čo sa okrem iného prejavuje na vysoké korelácii medzi domácimi úsporami a domácimi investíciami. Ťarchu zdanenia tak ani dnes nemusia niesť zamestnanci a ich mzdy. Ale možno tú ťarchu nenesie ani kapitál tak, ako sa bežne domnievame. Väčšina zdanenia zaťažuje monopolné renty. Nezáleží na tom, či tieto renty pramenia z investícií do technológií či zo zneužívania postavenia na trhu. Pokiaľ je zdrojom ziskov monopolné postavenie, zdanenie dopadá na akcionárov tým, že znižuje nadmerné zisky korporáciám.

Krugman: Kto vlastne platí dane zo zisku?

Predstavme si svet, v ktorom existujú iba spoločnosti ako je Google či Apple. Investujú svoje zdroje do výroby nových produktov a tie potom ponúknu na trhu, kde majú veľmi silnú pozíciu. Predajné ceny sú preto posadené vysoko nad výrobnými nákladmi. Pokiaľ by sme týmto firmám znížili dane, nebude ich to motivovať k zvýšeniu počtu zamestnancov a v ekonomike nedôjde k rastu dopytu po práci. Tieto spoločnosti budú iba generovať ešte väčšie zisky.

Alebo si predstavme farmaceutické spoločnosti, ktoré vyrobia nový liek a ten predávajú po celom svete. Niektoré krajiny a vlády využijú svoju silu a vyjednajú si nižšie ceny. Niektoré to nedokážu. Tie  prvé nijak netrpia tým, že by mali horší prístup k liekom. A podobné je to aj so zdanením monopolných ziskov. V prípade, že sa zdanenie zvýši, nedôjde k zhoršeniu prístupu k technológiám, iba sa vyberie viac na daniach.

Je pravdepodobné, že rast trhovej sily veľkých spoločností je reálny jav. Nemusí byť ale daný ich neférovým jednaním, a nie vždy tiež musí generovať nadmerné zisky. Pokiaľ ale platí uvedené, zníženie daní v tomto prípade nepovedie k lepšiemu postaveniu zamestnancov a k rastu ich miezd. Keď niekto tvrdí, že zmeny v modernej ekonomike znižujú efektivitu zdanenia firemného sektora, je namieste skepsa. Možno dokonca platí pravý opak a zdanenie ziskov je lepšou myšlienkou, než tomu bývalo dávnejšie.