Noah Smith: Krajina, ktorá pochovala každú ekonomickú teóriu

Diskusia 1  
Noah Smith: Krajina, ktorá pochovala každú ekonomickú teóriu
Zdroj: bloomberg
Foto: TASR/AP


16. 8. 2017 - Ide o krajinu, kde centrálna banka nemá svoju politiku úplne pod kontrolou. Sadzby sa nachádzajú na mimoriadne nízkych úrovniach, vláda po celé desaťročia dosahuje obrovský rozpočtový deficit. Neobjavujú sa ale žiadne známky vyššej inflácie aj napriek tomu, že ekonómovia by v takejto situácii vyšší rast cien väčšinou očakávali. Nepomohli všemožné kroky a triky na dosiahnutie reflácie, nutne prichádza kapitulácia.

Japonsko je cintorínom ekonomických teórií. Najnovšie zverejnené očakávania ukazujú, že už takmer nikto neverí, že dá dosiahnuť inflačný cieľ vo výške 2 %, píše ekonóm Noah Smith pre Bloomberg.

BoJ oficiálne hovorí o tom, že inflačný cieľ dosiahne neskôr, než sa pôvodne očakávalo. Pôsobí to komicky, pretože je jasné, že tento deň D bude posúvaný stále ďalej a ďalej. Možno, že príde nejaký vonkajší šok, ktorý infláciu zdvihne na 2 % a BoJ potom vyhlási víťazstvo. Avšak v tejto chvíli je evidentné, že banka nemá predstavu, ako by mala sama tento cieľ dosiahnuť. Pravdepodobne bude držať sadzby blízko nuly, ale po desaťročiach tejto politiky nie je dôvod domnievať sa, že to zrazu začne fungovať.

Podľa niektorých ekonómov by mohli infláciu zdvihnúť vyššie rozpočtové deficity. Lenže pohľad do histórie nabáda ku skepse aj v tejto oblasti. Japonské dlhy totiž dlhodobo rastú a inflácia nikde. Podobne japonská ekonomika drví tiež predstavy o Phillipsovej krivke. Tá popisuje vzťah medzi infláciou a nezamestnanosťou, lenže v Japonsku má zamestnanie v podstate každý, kto o neho stojí. Teoreticky by to malo viesť k vyšším mzdovým tlakom a nakoniec aj vyššej inflácii. Lenže k ničomu takému v tejto krajine nedochádza.

Noah Smith: Krajina, ktorá pochovala každú ekonomickú teóriu

Japonsko teda ukazuje, že ekonómovia v podstate nemajú ani zdanie, ako inflácia vlastne funguje. Ide o záhadu, ktorú sa nedarí vyriešiť. Možno by sme sa mali hlavne pýtať, či je nízka inflácia skutočne takým zlom, za ktoré býva označovaná. V Japonsku sa rast produktu a produktu na hlavu nachádza dosť nízko, ale to je do značnej miery odrazom starnúcej populácie. Pozrieme na rast produktu relatívne k zamestnaným, vývoj je povzbudivejší. Inak povedané, krajina dokázala rásť aj bez inflácie a dochádza k veľmi ojedinelej situácii: dezinfláčnému rastu.

Rast bez inflácie je v mnohých ohľadoch tou najlepšou možnosťou. Cenová stabilita uľahčuje rozhodovanie firmám aj domácnostiam, znižuje neistotu na trhoch. Niektorí ekonómovia a najmä monetaristi tvrdia, že dezinflačný boom v podstate neexistuje, hoci by bol výhodný. Japonsko ale ukazuje, že to nemusí byť pravda, hoci väčšinou sa zameriavame len na to, ako infláciu zvýšiť.

Ekonomický rast v kombinácii s nízkymi sadzbami uľahčuje aj dlhovú záťaž, ktorá je v Japonsku enormná. Táto krajina sa ale stále nachádza v stave, ktorý sa nazýva fiškálnou dominanciou: ak majú byť dlhy udržateľné, sadzby musia byť nízko. Centrálna banka tak nemá svoju politiku plne pod kontrolou. Nejde o žiadnu katastrofu, ale ideálny stav to nie je. Inflácia by mala jeden veľmi pozitívny dopad. Znížila by dlhovú záťaž.