oPeniazoch.sk, CNBC Foto: TASR/AP
Nemci sa vyberú k urnám 24. septembra, Merkelová zatiaľ v prieskumoch vedie. Pravdepodobne však bude musieť vytvoriť koalíciu. Výsledok volieb bude mať dôsledky pre EÚ a jej smerovanie, keďže čelí reformnému úsiliu.
Kancelárka Angela Merkelová dúfa, že si zaistí svoje štvrté funkčné obdobie. Rastie však tábor jej oponentov, preto je pravdepodobné, že nedosiahne potrebnú podporu na získanie väčšiny. To znamená, že bude musieť dosiahnuť koaličnú dohodu s jednou alebo viacerými opozičnými stranami v krajine.
Kresťanská demokratická únia + Kresťanská sociálna únia – 38 %
Sociálnodemokratická strana (SPD) – 24 %
Slobodná demokratická strana (FDP) – 8 %
Zelení – 8 %
Die Linke (ľavica) -9 %
Alternatíva pre Nemecko (AfD) – 9 %
Súčasné prieskumy Emnid ukazujú, že Kresťanská demokratická únia (CDU) Merkelovej, a jej sestra Kresťanská sociálna únia (CSU) majú iba vyše tretinu hlasov. To by pravdepodobne viedlo k jednej z dvoch možných aliancií – koalícii CSU / CDU-FDP-Zelenín alebo koalícii CSU / CDU-SPD.
Takéto partnerstvá sme tu mali už aj predtým: CDU / CSU je v súčasnosti vo veľkej koalícii s JPD. Ale s novým vedúcim predstaviteľom SPD a stranami ideologicky nesúhlasiacimi s agendou EÚ, už nemecký postoj k európskemu projektu nie je tak jednoznačný.
Jednou z dvoch najpravdepodobnejších koalícií by bola medzi CSU / CDU, FDP a Zelení. Takáto trojstranná aliancia pri primiešala zelenú do politiky priateľskej k podnikaniu. Historicky sa táto kombinácia zdala takmer nemožná vzhľadom na rozdiely v hospodárskej a sociálnej politike, ale nedávne parlamentné hlasovanie o legalizácii homosexuálnych manželstiev odstránilo hlavnú prekážku. Dohoda by však mohla oslabiť pozíciu Merkelovej. FDP by mohli požadovať pozíciu s väčším vplyvom, napríklad ministerstvo financií. "FDP by určite chcelo ministerstvo financií kvôli zlým skúsenostiam v rokoch 2009 – 2013", uvádza sa vo vyhlásení Commerzbank s odkazom na predchádzajúci neúspech strany v úsilí pokračovať v programe znižovania daní. To by zahŕňalo zníženie daní pre podniky a obmedzenie európskej integrácie. Strana nechce, aby každá krajina eurozóny prevzala väčšiu individuálnu zodpovednosť.
"Koalícia pozostávajúca z CDU / CSU a FDP by ponúkala šancu začať viac obchodovať a týmto spôsobom podporovať rast, vrátane značnej daňovej úľavy. Takáto koalícia by sa zdráhala pokračovať v ceste k hlbšej európskej integrácii," uviedla banka.
Alternatívou by mohla byť koalícia CDU / CSU s SDP. V podstate by šlo o pokračovanie súčasnej "veľkej koaličnej" vlády, ale s jedným hlavným rozdielom.
Začiatkom tohto roka vymenovala SPD za svojho nového lídra Martina Schulza, bývalého prezidenta Európskeho parlamentu. Podobne ako FDP, pravdepodobne aj SPD bude presadzovať svoju väčšiu autoritu vo vláde. "Schulz niekoľkokrát povedal, že táto diskusia prináša lepšie nápady, ktoré mnohí považujú za implicitnú kritiku vedúcich predstaviteľov SPD za to, že sú v rámci veľkej koalície príliš zhovievaví a tichí," povedal David Lea, senior analytik pre západnú Európu z Control Risks. "V rámci koalície by bolo určite viac priestoru na spor, než kedykoľvek predtým."
Aj toto by mohlo mať vážne dôsledky pre EÚ. Okrem obhajovania zvýšených výdavkov na sociálnu starostlivosť a infraštruktúru v Nemecku, smeruje Schulz k väčšej európskej integrácii vrátane spoločnej hospodárskej a menovej únie (EMU) a spoločného európskeho ministra financií.
V konečnom dôsledku by to znamenalo, že by sa Nemecko vzdalo vlády ako defacto hlavy EÚ.
Schopnosť FDP a SPD presadzovať kontrolu v koaličnej dohode bude do veľkej miery závisieť od konečných hlasov: čím viac hlasov pre CDU / CSU, tým lepšie sú šance na vymenovanie kancelára aj ministra financií. Podľa tohto scenára prichádza do úvahy súčasný minister financií Wolfgang Schauble, čo by mohlo znamenať zachovanie status quo pre Európu.
Kritici tvrdia, že úsporné opatrenia z úst Schaubleho spoločne s prísnymi obmedzeniami deficitu, bránia rastu eurozóny a obmedzujú tvorbu pracovných miest. Nedávno však Schauble privítal úsilie európskych kolegov, predovšetkým francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, o posilnenie eurozóny, pričom vytvorenie ekonomickej a monetárnej únie označil za "možné".
