oPeniazoch.sk, quartz;Finanzen100 Foto: TASR/AP;thinkstock
Aljaška, ako hasnúca hviezda severu, čelí rozpočtovej kríze v dôsledku prepadu cien ropy. Napriek tomu štát poskytuje každoročne peniaze obyvateľstvu. Pravidelne v októbri odovzdá prostredníctvom fondu dividendu každému obyvateľovi. Niekdajších 2 072 USD na osobu alebo 8 288 USD pre štvorčlennú rodinu sa museli minulý rok okresať, napriek kríze, ale rozdávanie peňazí pokračuje.
Projekt ekonomickej bezpečnosti (The Economic Security Project – ESP), ktorý sa snaží zhromaždiť údaje o bezpodmienečných hotovostných platbách, v nedávnomv prieskume oslovil tisícku aljašských voličov, aby zistil, aký je ich postoj voči štátnemu fondu Alaska Permanent Fund. Ten bol založený v roku 1976 s cieľom sústrediť príjmy z predaja ropy a nerastných surovín vyťažených na území Aljašky. Dnes fond spravuje 60,1 miliárd dolárov.
Prieskum ESP ukazuje, ako by mohol fungovať základný garantovaný príjem, minimálna platba pre všetkých občanov, aj v iných krajinách. Verejná podpora programu počas ostatnej generácie rástla, napriek vyhliadkam na zvýšenie daní.
V roku 1984, prieskum medzi obyvateľstvom zistil, že 71 % opýtaných by radšej prišli o vyplácanie pravidelnej dividendy, ak by to malo znamenať zvýšenie daní. Do roku 2017 sa ale tento pomer takmer obrátil, pričom len 36 % obyvateľov bolo tohto názoru. "Obyvatelia Aljašky sa priklonili k vyplácaniu dividend a ukázali, že sú ochotní platiť vyššie dane pre zachovanie systému Permanent Fund Dividend (PFD)," uvádza sa v prieskume. Štúdia nezistila žiadne výrazné rozdiely ani v prípade, že respondentov rozdelili podľa ich politických názorov, alebo na základ ich úrovne príjmov.
Ľudia v prieskume uviedli, že takto získané peniaze využívajú väčšinou na nevyhnutné výdavky a úspory. Až 72 % opýtaných obyvateľov Aljašky uviedlo, že úspory slúžia na núdzové situácie, odchod do dôchodku alebo vzdelanie. Pri neplánovaných výdavkoch šlo predovšetkým o zaplatenie účtov za vykurovanie, nákupy spotrebičov a opravy áut. Len asi 20 % uviedlo, že dividendy využíva na cestovanie a dovolenku. Prieskum potvrdzuje výsledky iných štúdií, aj keď si to bude vyžadovať ešte hlbšiu analýzu.
Zdá sa, že kľúčom k popularite programu je skutočnosť, že sa vzťahuje na všetkých. Peniaze dostávajú rovnako bohatí, ako aj chudobní. Deväťdesiat percent voličov uprednostňuje, aby sa peniaze prerozdeľovali medzi všetkých trvalých obyvateľov Aljašky. Hodnoty ako "spravodlivosť, rovnosť a pomoc pre rodiny v núdzi" sa objavovali u respondenti najčastejšie ako najväčší prínos. Zatiaľ čo bohatí v ňom nemusia vidieť žiadne terno, 50 % tých, ktorí sa nachádzajú v zložitejších ekonomických situáciách uviedlo, že PFD im priniesol zásadný rozdiel v živote a 79 % respondentov uviedlo, že je dôležitým zdrojom príjmu pre ľudí v rámci ich komunity.
"Aljaška môže byť vnímaná ako príklad pri verejných postojoch k univerzálnemu základnému príjmu bez ohľadu na politickú príslušnosť,“ uviedol Karl Widerquist, profesor politickej filozofie so zameraním na ekonomiku na Georgetownskej univerzite. Zásoby ropy, verejná pôda, vysielacie frekvencie a iný fyzický či nehmotný tovar sa často vládou odpredáva, alebo prenajíma korporáciám za zlomok ich skutočnej hodnoty. Widerquist tvrdí, že takéto "ekonomické nájomné", pridaná hodnota prevyšujúca náklady zdroja, má hodnotu okolo 300 miliárd dolárov ročne. Tieto peniaze by mali skôr patriť verejnosti, než firmám. "Musíte presvedčiť ľudí, že je to spoločné vlastníctvo, že aj oni sú majeteľmi. Potom ich môžete posunúť ďalej. Podstatné je, aby ste prestali dávať veci bohatým spoločnostiam alebo ich prenajímať za najvyššiu ponuku a začali ich prerozdeľovať ľuďom," hovorí ako z ľavicovej čítanky Widerquist.
Konzervatívci (a liberáli) boli nerozhodní, ak mali zaujať stanovisko k vyhliadkam okolo základného garantovaného príjmu. Ten sľubuje zefektívnenie alebo dokonca nahradenie väčšiny sociálneho zabezpečenia zo strany štátu, pričom ponúka spravodlivé prerozdelenie verejných výhod. Napriek tomu obavy pravičiarov v ostatnom čase narástli. Ako píše konzervatívny National Review, základný príjem ohrozuje "opätovné vymedzenie vzťahu medzi jednotlivcami, rodinami, komunitami a štátom tým, že na štát, a teda na vládu, prenáša úlohu poskytovateľa. Práca by bola dobrovoľná a vytváralo by to debaty o otázke sebadôvery." Pritom ale väčšina empirických štúdií zamrených na základý príjem tvrdí, že neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by pri dobrovoľnej práci ľudia robili menej. Dobrovoľná práca a stiahnutie sa z trhu práce zostáva aj naďalej hlavným argumentom oponentov základného garantovaného príjmu.
Obyvatelia Aljašky chcú zachovať prerozdelenie peňazí, aj v prípade, že by dividenda mala byť znížená. Návrhy na založenie podobných fondov sa objavujú aj vo zvyšku USA. Obhajcovia klimatických zmien vyvinuli program platieb a dividend z tvorby skleníkových plynov, podobný program je zameraný na uhlíkovú stopu. Havajská vláda schválila tento rok v máji legislatívu, aby mohla odskúšať univerzálny základný príjem na celoštátnej úrovni. Jedným z podstatných zdrojov pre tento program majú byť platby z uhlíkovej stopy, čiže množstva oxidu uhličitého a ostatných skleníkových plynov uvoľnených do atmosféry počas životného cyklu určitého výrobku alebo služby.
Podľa prieskumu inštitútu pre výskum verejnej mienky Dalia Research by totiž 64% občanov EÚ základný príjem uvítalo.
"Seriózne odhady ukazujú, že v priebehu 20 rokov bude v západnom svete technicky možné automatizovať štvrtinu až tretinu všetkých pracovných miest," uviedol podľa serveru Finanzen100 Robert Skidelsky, profesor politológie na Universität von Warwick. Základný garantovaný príjem, ktorý rastie rovnakým tempom ako produktivita, by podľa neho "zabezpečil, aby z výhod automatizácie mohli ťažiť nielen niektorí, ale mnohí."
Šéf automobilky Tesla a jeden z najznámejších miliardárov sveta Elon Musk sa už vyjadril, že kvôli automatizácii v priemysle a zanikne mnoho povolaní a preto bude základný príjem v budúcnosti asi nevyhnutný. Údajne sa chystá so základným príjmom experimentovať na miestnej úrovni.
V nemeckej spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko sa nová vládna koalícia rozhodla preskúmať alternatívne modely sociálneho zabezpečenia. Prepočítali, koľko by ich takéto opatrenie stálo. Za príklad si vzali fínsky experiment, v ktorom sa vypláca 560 eur mesačne. Ak by túto sumu dostávali všetci Fíni, vyšplhali by sa ročné náklady na približne 37 miliárd eur. V prípade nasadenia základného garantovaného príjmu v Nemecku, by potrebovali 550 miliárd eur ročne. Pri 560 eurách na hlavu a mesiac to znamená pre štát výdavky vo výške 6.720 eur na hlavu a rok. Pri 81,41 miliónoch Nemcov je to celkovo 547,08 miliárd eur ročne. Je to suma, ktorá podľa Stefana Bielmeiera, hlavného ekonóma banky DZB Bank, predstavuje zhruba 40 % celkových výdavkov Nemecka. Ak náklady na základný príjem porovnáme s výdavkami na úrovni spolku, ktoré v minulom roku predstavovali 329 miliárd eur, bolo by to 166 %. Výdavky na základný príjem by tak boli výrazne vyššie, než sú dnes celkové výdavky Nemecka na úrovni spolku. A keby sa vyplácal základný príjem len obyvateľom v produktívnom veku, čo je 44 miliónov pracujúcich a 2,5 milióna nezamestnaných, štát by na to musel ročne vynaložiť 312,5 miliardy eur.
"Aj keď zohľadníme, že by odpadla časť doterajších sociálnych výdavkov, bolo by kvôli financovaniu základného príjmu asi nevyhnutné obrovské zvyšovanie daní. Dôsledkom by bolo mohutné prerozdeľovanie, pričom presný rozsah by závisel na pozitívnej či negatívnej motivácii k práci, ktorá zo základného príjmu vyplýva. Čím viac občanov sa rozhodne nepracovať, tým vyššie dane musí pracujúci na financovanie nepracujúceho obyvateľstva odviesť," hovorí Bielmeier. Z toho je podľa neho zrejmé, že "bezpodmienečný základný príjem ako nový sociálno-politický dobrý skutok nie je financovateľný."
OECD varuje, že základný príjem nemusí nutne znížiť chudobu, zvlášť ak na tento systém prejdú krajiny, kde je sociálna podpora v súčasnosti starostlivo zameriavaná skutočne len na najchudobnejších. Najväčším problémom ale zostáva nákladnosť politiky a fakt, že základný garantovaný príjem by mohol viesť k úplnému odstráneniu motivácie pracovať a k zásadnej premene fungovanie trhu práce v prospech zamestnancov. Aj preto by si ekonómovia želali možnosť skúmať najmä zmeny v psychológii účastníkovi experimentu dlhšie.
