oPeniazoch.sk, project syndicte Foto: thinkstock
Moderné systémy platobného styku zažívajú v Európe rozmach. Digitálna revolúcia ponúka stále rýchlejšie a pohodlnejšie spôsoby realizácie transakcií, preto sa niektorým ľuďom zdá, že hotovosť už nemá žiadnu budúcnosť. Odpísať úlohu bankoviek a mincí v ekonomike by však bola chyba.
Možnosti bezhotovostných platieb sa v posledných rokoch rozšírili. Platobné karty, on-line prevody a priame inkaso sú už úplne bežné. Čoraz väčšiu popularitu si získavajú digitálne platby podporované inteligentnými telefónmi a mobilnými peňaženkami. Inovácie, ako je blockchain, technológia distribuovanej účtovnej knihy, naznačujú, že na obzore môže byť ďalšia a možno zásadná zmena.
Nezávisle na týchto nových a nastupujúcich možnostiach je k dispozícii množstvo štúdií, ktoré presadzujú zrušenie hotovosti.
Zástancovia bezhotovostnej spoločnosti sa dajú rozdeliť do troch táborov:
Alchymisti – žiadajú zrušenie obmedzenia, ktoré pre menovú politiku vyplývajú z nulovej dolnej medze.
Právo a poriadok – žiadajú zrušiť primárne platobné prostriedky kvôli nezákonnej činnosti.
Finančnotechnologická aliancia – predpokladá významné obchodné príležitosti vyplývajúce z obmedzenia vysokých nákladov na skladovanie, vydávanie a spracovanie hotovosti, ktorým je finančná priemysel v súčasnosti vystavený.
Všetky tie argumenty za zrušenie hotovosti ale pri analýze neobstoja.
Čo tvrdí alchymista? Je pravda, že v prostredí veľmi nízkych úrokových sadzieb je presadzovanie menovej politiky ťažšie. Skúsenosti ukazujú, že efektívna spodná hranica sa od nulovej spodnej hranice líši. Záporné úrokové sadzby skutočne fungujú, bez toho, aby vyvolávali útek k hotovosti, najmä keď sa kombinujú s priamymi nákupmi aktív, dlhodobými úverovými operáciami a so signalizáciou budúcej menovej politiky. Záporné úrokové sadzby je potrebné chápať ako špecifický mimoriadny nástroj menovej politiky, čo nie je to isté ako nízke úrokové sadzby.
Obdobne pri analýze neobstojí ani argument tábora zástancov "práva a poriadku". Pre mnohých občanov, ktorí sa ctia zákony, plní hotovosť funkciu uchovávateľa hodnoty a platobný prostriedok dôležitú spoločenskú funkciu. Navrhoval by niekto zákaz súkromného vlastníctva luxusného auta alebo šperkov len preto, že sa sa tieto veci páčia zločincom? Ublížiť slušnej väčšine s cieľom potrestať nepoctivú menšinu by bolo ako lúskať orechy kladivom a rozbiť pri tom aj stôl.
A do tretice finančnotechnologická aliancia si sľubuje ľahšiu realizáciu finančných transakcií pomocou inovatívnych riešení digitálnych platieb. Zákazníci by už nemuseli mať pri sebe zväzky bankoviek alebo hľadať bankomaty. Otázka, či stále veľmi roztrieštené odvetvie digitálnych platieb pomôže viac zákazníkom než firmám, ktoré ponúkajú platobné riešenia, však zostáva naďalej otvorená.
Argumenty pre bezhotovostnú spoločnosť sa musia vysporiadať ešte s jedným zásadným problémom: väčšina ľudí, aspoň v eurozóne, si to neželá. Podľa zatiaľ neuverejneného prieskumu Európskej centrálnej banky medzi 65 000 rezidentmi eurozóny, je takmer 80 % všetkých transakcií na predajných miestach v hotovosti. Navyše viac ako polovica platieb je v hotovosti.
Ani Európa nie je v tomto smere jednotná. Rozdiely medzi členskými štátmi sú výrazné, vo Fínsku napríklad sa podiel hotovostných transakcií pohybuje na úrovni 42 %, naopak na Malte je to až 92 %. Celkovo zostáva vzťah verejnosti k hotovosti silný a njaďalej posilňuje.
Tempo rastu celkového dopytu po hotovosti v skutočnosti predčilo rast nominálneho HDP. V posledných piatich rokoch bol priemerný ročný rast eurobankoviek 4,9 % čo do ich hodnoty a 6,2 % čo do počtu kusov. Tento rast zahŕňa bankovky v nominálnych hodnotách, ktoré sa prevažne používajú na platenie, nie pre vytváranie úspor.
Tieto zistenia potvrdzujú správnosť neutrálneho postoja ECB, pripúšťa platby hotovostné i bezhotovostné. Tento prístup vychádza zo štyroch zásad:
1) technologická bezpečnosť,
2) efektívnosť,
3) technologická neutralita,
4) sloboda voľby pre užívateľov príslušných platobných prostriedkov.
Prvoradým cieľom ECB je zabezpečovať cenovú stabilitu. Na podporu tohto cieľa poskytuje bezpečnú likviditu na účtoch centrálnych bánk v podobe rezerv bánk vedených v centrálnych bankách a v podobe bankoviek. V druhom prípade ide o jediné bankovky so statusom zákonného platidla v eurozóne.
Keby mala Európa zrušiť hotovosť, odrezala by ľuďom jediné priame spojenie s peniazmi centrálnych bánk. V demokracii pomáha také spojenie presadzovať prijatie nezávislosti centrálnych bánk verejnosťou, posilňovaním dôvery a podpory občanov v súvislosti s implementáciou účinnej tvorby menovej politiky.
ECB bude bankovky poskytovať i naďalej. Uľahčíme tiež pokračujúci vývoj integrovaného, inovačného a konkurenčného trhu riešení maloobchodných platieb v eurozóne. Ak bude jedného dňa hotovosť nahradená elektronickými platobnými prostriedkami, malo by toto rozhodnutie odrážať vôľu občanov, nie silu lobistických skupín.
Autorom je Yves Mersch, člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky.
