oPeniazoch.sk, TASR
Odstúpenie USA od klimatickej dohody z Paríža vyvolalo veľké ohlasy. USA sa tak pridali ku krajinám, ako je Nikaragua a Sýria. No toto rozhodnutie môže byť len rétorika, pretože krajina si svoje klimatické záväzky plní. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal šéfekonóm Sberbank Europe Vladimír Vaňo.
„Žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Takmer 70 primátorov najväčších amerických miest totiž deklarovalo, že bude pokračovať v znižovaní emisií skleníkových plynov, rovnako tak aj 20 štátov americkej federácie. Okrem zníženia objemu emisií o štvrtinu do roku 2025 sa USA zaviazali zaplatiť príspevok do fondu, ktorý by mal pomôcť menej vyspelým krajinám pri znižovaní vypúšťania skleníkových plynov. Záväzok bol 0,5 mld. USD a USA ho už uhradili počas administratívy Baracka Obamu,“ konštatoval Vaňo s tým, že rozhodnutie USA napriek odporu najmä Francúzska a Nemecka počas posledného summitu G7 koncom mája na Sicílii ukázalo, že tradičné transatlantické vzťahy sú naštrbené.
„Spolupráca má trhliny, ukazuje to aj vývoj posledného summitu G7, ktorého výsledky označila nemecká kancelárka Merkelová za neuspokojivé. Treba sa pozrieť na čísla o intenzite vzájomného obchodu a na čísla vzájomných investícií. Tie hovoria v prospech dokončenia obchodnej dohody TTIP. Colné bariéry sú minimálne. Témou sú netarifné prekážky obchodu, zjednodušenie podnikania a zníženie rôznych regulácií. Je to jedna z posledných možností, aby duo EÚ a USA dominovalo globálnemu obchodu,“ dodal Vaňo.
Parížska klimatická dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 konsenzom 195 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Cieľom dohody je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne dva stupne Celzia a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, len o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V druhej polovici 21. storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, teda by sa malo vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť.
